štvrtok 7. apríla 2016

Adelka má štyri roky


Už dlho sa na svoje narodeniny tešila, aj na to, že si sama vyzdobí tortu, tak ako si v novembri zdobila Miška. No Adelka si k tejto udalosti (zdobenie) nikoho nechcela prizvať, dokonca aj Miške, keď sa vrátila zo školy, zakazovala sa pridať, no nakoniec sme ju presvedčili, že aspoň jej by mohla dovoliť priložiť ruku k dielu. A tak Michalka napísala písaným písmom na tortu Adelkino meno.

Na oslavu sme potom pozvali niekoľko kamarátov, a tak sa po torte celkom zaprášilo.


A čo inak dodať o Adelke? Nuž štyri roky má, do škôlky nechodí, keďže sme s našou dedinskou nemali nejaku extra dobrú skúsenosť. Na začiatku školského roka bola taká nejaká stratená a opustená bez Michalky, mnoho času som s ňou trávila pri knižkách, pexese, pri "človeče" a tak. Prihlásila som ju do Stupavy do detského centra na hudobný krúžok, nech má tiež nejakú tú svoju aktivitu. Keď hudobný krúžok skončil, skúsili sme ešte výtvarný, ten sa mi dosť páčil, no bohužiaľ som ju nestihla prihlásiť na pokračovanie, krúžok sa akosi prirýchlo zaplnil. No nakoniec už ani tak veľmi nechýbal. Adelka sa za pár mesiacov stihla otriasť z toho šoku, že Miška chodí do školy a už sa s ňou toľko nehráva. Prebudila sa v nej akási vlastná aktivita, chuť hrať sa a nebyť len zabávaná druhými.

Ešte odkaz na ďalšie fotky z narodenín - tu.

pondelok 30. novembra 2015

Michalkine šieste narodeniny

Toho roku vyšli na sobotu, presne deň kedy sa Miška aj narodila, a na tento deň sme nachystali aj oslavu.

Udalosťou bola aj príprava torty. Miška chcela ako vlani, zas marcipánovú. Najprv sme mysleli, že ju ako minule objednáme, ale postupne si to rozležala v hlave a rozhodla sa, že si tortu chce zdobiť sama.

Tak som objednala hmotu na poťahovanie, pozreli sme si nejaké videá, ako sa to robí. V stredu som tortu napiekla, vo štvrtok naplnila a na piatok sme sa dohodli, že vezmem zo školy Filipka k nám domov a deti mi tortu pomožu ozdobiť. Miška prehlásila, že ju chce ružovú, tak sme zafarbili poťahovaciu hmotu na ružovo, potiahli tortu, a vtedy sa mi zdobenie vymklo z rúk, zdobili už len Miška s Filipkom a Adelkou, čoskoro sa k nim pridala Zorka, Filipkova sestra. No a tu je výsledok:


Pre vysvetlenie: to na dolnom poschodí je výťah, aj s tlačítkom na privolanie, na bokoch čakajú na výťah kačičky.

Narodeninový darček si bola vybrať Michalka, preto sú tie korčule aj chrániče ružové. Už jej to na tých korčuliach celkom ide.



Pár ďalších  fotiek z oslavy je tu.

Mirelka, jeden a pol roka

Nejaké resty tu mám za november (čo už, času je čím ďalej tým menej), tak prvý: Mirelka mala na začiatku novembra už jeden a pol roka. Tak aspoň stručne:


Stále výdatne dojčená, ale aj vcelku pekne papá. Najlepšie jej stále chutia kašičky, ktoré si obľúbila v začiatkoch príkrmov, osvedčené kombinácie sú pšeno s mrkvou a petržlenom na cibuľke a cestoviny s karfiolom a hráškom. Veľmi rada má aj čerstvo napečený chlieb, kuracie mäso (nemusí byť zmixované, pohryzie si sama), zemiaky na rôzne spôsoby, ryžu... Snaží sa občas papať aj sama, ale ešte jej to veľmi nejde.

Obľúbenými činnosťami je čľapkanie sa vo vode - keď umývam riad, prisunie si stoličku a čvachce sa s vodou, ďalej presýpanie všetkého možného (posledne to bola rasca na kanape). Priťahuje ju záchodová kefa a toaletný papier - naozaj veľmi zaujímavé hračky, a už spoznala aj rozprávky o krtkovi a nedokáže sa od nich odtrhnúť.

Spáva cez deň jedenkrát, no keď si pospí dlhšie ako hodinu, spravidla má večer problém zaspať. Niekedy denný spánok vynechá, vtedy večer bez problémov zaspí o šiestej - siedmej. Noc ešte neprespí.

Zúbkov má 16, ešte chýbajú päťky.

A asi mesiac je tomu, čo začala chodiť na nočník, takže doma behá teraz cez deň s holým zadkom. Na von jej plienky dávam, v zime riešiť vonku pocikanie sa mi naozaj nechce. Najprv navcičíme cikanie s tepláčkami doma, zatiaľ ich zacikáva.


nedeľa 11. októbra 2015

Ruža jabĺčková alebo ružičky na spapanie

Nádherná pochúťka, je to aj pastva pre oči, aj veľmi chutný dezert.


Prvýkrát som ho robila už minulú nedeľu, taká luxusná nedeľná desiata to bola. Teda nie celkom sama, dievčatá mi výdatne pomáhali. Najprv sme si pozreli video (textový návod viď tu), a podľa neho sme sa potom v nedeľu po raňajkách pustili do výroby ružičiek. Naozaj jednoduchý postup a neuveriteľne efektný výsledok. Z jedného cesta (na prvú skúšku som lístkové cesto kúpila v obchode) sme ako v návode vyrobili šesť ružičiek.


No a pre veľký úspech sme si to túto nedeľu zopakovali. Tentokrát som si cesto vyrobila doma, domáce je domáce, pekne s masielkom a čerstvé (no, zo soboty, ale vždy čerstvejšie než z obchodu),odrazilo sa na podstatne lepšej chuti. Z pol dávky cesta (jedna dávka je cesto zo štvrť kila masla) a troch jabĺk som vyrobila 10 ružičiek. Druhá polovica cesta čaká v mrazáku, som zvedavá, ako sa najbližšie ružičky podaria, zatiaľ ešte som lístkové cesto mraziť neskúšala. Odfotiť sme tentokrát nestihli.

Len malá poznámka: mikrovlnku nemám, tak som na začiatku jablkové lupienky v citrónovej vode normálne povarila, treba len aby trochu zmäkli a nelámali sa pri rolovaní. Marhuľový lekvár som tiež riediť vodou nemusela, mám ešte od vlani jednu várku, ktorú som slabo povarila, lekvár z nej je taký tekutý, ideálny na tento účel.

streda 23. septembra 2015

Víkend v Šternberku

Jeden víkend koncom augusta sme strávili u Jančíkovcov v Šternberku. Boli to veľmi príjemne strávené dni, páčili sa nám dospelým, aj deťom. Kúpanie v bazéne, v jazere, aj v plavárni, grilovačka, výlet na hrad spojený so skúšaním dobových kostýmov... naozaj sa toho stihlo dosť. Akurát Michalka dodnes s hrôzou spomína na tobogan, no inak bolo všetko skvelé. Fotky sme konečne dali do albumu.

Spomienka na leto


štvrtok 3. septembra 2015

Michalka je školáčka

Tak nám včera začala Michalka chodiť do školy, do stupavskej sme ju zapísali. Prvý deň bolo len slávnostné otvorenie školského roka. Išiel s ňou Paľo, ja som si netrúfala takú akciu zvládnuť ešte aj s Adelkou a Mirelkou na krku. Bolo mi ľúto, že som tam nebola s ňou, predsalen je to významný deň v jej živote, ísť prvýkrát do školy, nuž ale čo sa dá robiť.

Začiatok bol ohlásený na pol deviatu. Paľo mi celú akciu popisoval ako jeden obrovský chaos. Tak či tak sa nakoniec všetky deti dostali do správnych tried, takže deň bol v podstate úspešný. Michalka je v 1.F a v lavici sedela s Filipkom Štelbaským. Deti aj rodičia sa zoznámili s pani učiteľkou aj s pani vychovávateľkou, ktorá sa o ne bude starať poobede v družine. Rodičia dostali zopár základných pokynov a bolo po uvítaní roka. Okolo jedenástej už boli naspäť doma.


A dnes bola Miška už normálne v škole. Malou komplikáciou je, že školská jedáleň je rozbúraná, ešte asi dva týždne aj bude, tak dovtedy treba chystať okrem desiaty a olovrantu deťom do školy aj obed. Doobeda mali tri vyučovacie hodiny, potom sa s učiteľkou a vychovávateľkou naobedovali, a poobede si šli pozrieť školskú družinu. Domov ju doviezla Zuzana o štvrť na päť, vyzdvihla ju z družiny spolu s Filipkom. Michalke bolo poobede už asi dlho, podľa toho, čo vravela, keď prišla domov, čakala, že odíde odtiaľ hneď, ako sa naobeduje.

Adelke Miška zrejme tiež chýbala. Opýtala sa na ňu síce len raz, hneď ráno, ale cez deň jej asi viackrát bolo smutno. Ani jesť veľmi nechcela, aj sa poobede na čas utiahla a zavrela do izby. No je pravda, že sa mi darilo tráviť s ňou podstatne viac času, ako keď je doma aj Miška. Doobeda sme boli na ihrisku podľa jej želania. Poobede, keď Mirelka spala, hrali sme sa spolu pexeso, "polystyrénovú" hru, ktorú včera vymyslela Michalka, a vyrábali sme nové lastovičky z papiera (nestihli sme celkom dokončiť, snáď zajtra).