Divý mak

Umývanie riadu

2012-02-05T20:50:00.002+01:00

Jeden by neveril, že je to taká zaujímavá zábava.

Obľúbené jedlo

2012-02-05T20:44:00.002+01:00

... lievance. Miška ich dokáže spráskať neuveriteľné množstvo, nechce na ne lekvár, nič, chutia jej len také suché. Chodí si po čerstvé teplé do kuchyne, ešte kým ich robím.

Píšťalkové duo

2012-02-05T20:43:00.001+01:00

Správna gazdiná nezaháľa ani v zime

2012-02-05T20:34:00.002+01:00

Oráčovi sa pokazil traktor, takže nám prišiel poorať až v januári. Stihol to akurát pred ochladením a mrazmi. Miška sa nechala inšpirovať:

Čiapočka pre Mišku

2012-01-05T22:16:00.004+01:00

Najnovší výtvor zo série "spracúvame staré zvyšky", vyrobila som ju v Žiari, keď som tam bola s Miškou a Paľom počas sviatkov. Zdá sa, že Miške sa hneď zapáčila.

Rukavičky

2012-01-05T22:08:00.003+01:00

V podstate veľmi jednoduchý výtvor, jednak som sa naučila pliesť rukavičky a jednak som spracovala trochu zo starej vlny, ktorej mám plnú skriňu a ktorej som sa rozhodla systematicky zbavovať.

Rukavičky sú veľmi vďačným objektom na spracúvanie zvyškov, tak by som si v blogu rada uchovala aj postup.

1. Odmerať obvod dlane, to bude dvojnásobok šírky rukavičky - dĺžka A (v tomto prípade 17 cm) a dĺžku ručičky od zápästia po končeky prstov - dĺžka B, patent nie je zarátaný (v tomto prípade 12 cm).

2. Prepočítať si šírku rukavičky (nameranú dĺžku A) na počet očiek v riadku, mal by to byť párny počet - polovica dlaň, polovica chrbát ruky (36 očiek).

3. Rozhodnúť sa pre šírku palca, mala by to byť asi tretina šírky dlane a mal by to byť nepárny počet očiek (šírka dlane je 18 očiek, na palec som vyčlenila 7 očiek).

4. Pri zápästí bude celý palec nahradený jediným očkom, a tak mám počet očiek, ktoré treba nahodiť (namiesto 7 očiek pol palcom nahadzujem len jedno, čiže dokopy som začala pliesť s 30 očkami).

5. Nahodiť vypočítaný počet očiek na ponožkové ihlice, o pol čísla menšie, než budem pliesť rukavičky, a pliesť dookola patent, upliesť aspoň tretinu dĺžky B (plietla som 4 cm, kľudne som mohla aj čosi viac upliesť).

6. Prejsť na hrubšie ihlice - upletiem tak jeden riadok hladko. V nasledujúcom riadku rozpliesť palcové očko na tri očká. V ďaľšom riadku prvé a tretie palcové očko zdvojnásobiť. Takto pokračovať zdvojnásobovaním prvého a posledného palcového očka, kým nemám potrebný počet očiek (36). Potom už len pliesť dookola hladko.

7. Vo výške maximálne tretiny dĺžky B od patentu (takmer 4 cm od patentu) odložiť palcové očká bokom, namiesto nich nahodiť rovnaký počet nových očiek (vznikne diera pre palec) a pokračovať dookola hladko.

8. Vo vhodnej výške začať tvarovať vrch rukavičky (ja som začala vo výške asi 9,5 cm od patentu). Dlaň naštelovať tak, aby palcové očká boli všetky na dlaňovej časti a išli presne do kraja. Na dlani zoštrikovať vždy prvé dve a posledné dve očká (prvé dve pretiahnutím, posledné dve obyčajne hladko). Na chrbte ruky zostrikovávať druhé s tretím a predposledné s pred-predposledným (zas tak, aby to tvorilo pekne vzor), ostatné očká stále pliesť hladko.

9. V konečnej výške uzavrieť zvyšné očká, uzatvárať spolu očká z dlane a z chrtba ruky (ja som uzatvárala asi 8 očiek, 4 ostali na dlani a 4 na chrbte ruky).

10. Pliesť palec - presunúť odložené očká (7) na ilhice, nabrať rovnaký počet z druhej strany palca (dokopy 14 očiek). Pliesť palec do potrebnej dĺžky - asi 2/3 dĺžky B (8 cm).

11. Tvarovať špičku palca tak, ako sa tvaroval vrch rukavičky - na dlaňovej polovici zoštrikovať prvé dve a posledné dve očká, na chrbtovej (nechtovej) časti druhé s tretím a predposledné s pred-predposledným. Keď je očiek už málo (na chrbtovej časti som už musela splietať tri očká - bolo tam len 5 očiek, tretie so štvrtým spliesť hladko, druhé cez to pretiahnuť, nech to sedí do uberacieho vzoru, na dlaňovej časti tri očká dokopy už nesplietam), odstrihnúť vlnu a ten koniec prevliecť zvyšnými očkami - 6 očiek.

No, dúfam, že tomuto návodu budem ešte rozumieť, keď sa rozhodnem upliesť ďalšie rukavičky.

Ďalší stojan na nože

2012-01-05T22:04:00.002+01:00

Paľovi sa zrejme zapáčilo vyrábať stojan na nože, tak sa krátko po výrobe prvého pustil do ďalšieho. Tentokrát ako darček pre kamaráta.

Pooperačná kontrola

2011-12-22T20:30:00.003+01:00

Ráno som bola s Miškou na Kramároch, pani doktorka sa na ňu chcela pozrieť, ako sa jej darí zotavovať po operácii. Nemocnica bola v tomto predvianočnom čase dosť prázdna, to aj tak sme na doktorku chvíľu museli čakať, lebo ju odvolali k nejakej operácii. Zatiaľ Miške iná doktorka porobila pár vyšetrení (meranie škúlenia, pohyblivosť, ostrosť videnia na jednotlivých očkách) a potom sme čakali. A vraj či trvám na tom, aby Mišku prezrela jej doktorka, môže to vraj urobiť aj niekto iný a môžme skorej odísť. Povedala som, že počkáme na tú "našu", tá Mišku aj operovala a aj ju chcela teraz skontrolovať.

Tak sme si ešte trochu počkali. Potom doktorka Miške prezrela očká, aj tak navoľno, aj cez akýsi prístroj a bola veľmi spokojná. Rany sa hoja dobre, štichy tam ešte stále sú, to je dobre, a že o taký týždeň by už mohli vypadnúť. Zatiaľ Miške stále treba dávať do očiek kvapky aj mastičku, už ale nemusím tak intenzívne ako doteraz. Prelepovať očká už vôbec netreba, má pekný zrak na oboch, akurát s ňou treba stále trochu cvičiť. To ma prekvapilo, zatiaľ mi o cvičení nikto nič nepovedal. Vraj treba vytáčať očká do vonkajšej strany, aby sa jej tie pooperačné rany pekne rozhýbali a nevznikali jej zrasty. Nebude ju to už bolieť? Vraj nie, už by ju to nemalo nejak bolieť. A veľké pozitívum operácie je, že jej očká začínajú spolupracovať. Znamená to, že je väčšia šanca, že sa jej škúlenie bude teraz lepšie upravovať pomocou okuliarov? Áno, presne tak. Treba čo najviac nosiť okuliare, čím viac tým lepšie, podľa možnosti stále.

Na ďalšiu kontrolu máme prísť o štyri mesiace, 19. apríla.

Operácia

2011-12-15T22:19:00.005+01:00

Prišiel deň D - Deň nástupu do nemocnice. Na papieri, ktorý mi dala doktorka, som mala napísané, že sa treba hlásiť pred 8:00. Tak sme v utorok ráno zobudili Mišku (neviem, čím to je, ale presne v tie rána, keď musíme ráno cestovať, chce Miška vyspávať do siedmej a dlhšie, inak vstáva tak medzi piatou a šiestou) a chystali sa. Miška vedela, o čo ide, a pri obliekaní sa začala brániť "Ja nechcem! Nechcem ísť!". Celkom sme jej rozumeli.

Paľo nás zaviezol na Kramáre a išiel do práce. V nemocnici som sa ako zvyčajne najprv zastavila na registrácii, potom sme sa na očnom hlásili v akejsi prijímacej ambulancii. Tam nás zaregistrovali s komentárom, že dnes nás síce prijmú, ale bohužiaľ nám nezaručujú, že sa zajtra naozaj bude operovať, keďže s dohodou medzi vládou a lekármi sa to nevyvíja práve ideálne. Áno, rozumiem, včera večer som čosi zachytila v správach.

Potom sme už konečne išli na oddelenie. Dostali sme izbu pre dve detičky s dvoma matkami, zatial sme tam boli len my, no čoskoro sme dostali spolubývajúcich - ani nie dvojročného chlapčeka s jeho matkou, odkiaľsi z Kysúc. Vraj sú tam už šiesty či siedmykrát, chlapčekovi (volal sa Marek) pravidelne operujú zelený zákal na jednom očku. Potom sme sa išli pozrieť aj do herne, bolo tam zopár detí a s nimi aj jedna učiteľka, ktorá trochu dohliadala na to, aby to tam deti príliš nezdemolovali. Miške sa tam hneď celkom zapáčilo a rada tam chodievala celý čas, čo sme boli v nemocnici.

Nasledovali nejaké vyšetrenia - rôzne merania škúlenia, pohyblivosti očiek, ostrosti videnia každým očkom a tak. Na rad prišla aj návšteva anesteziologickej ambulancie. Mišku odvážili a dostala som pokyny nedávať po polnoci Miške už nič jesť a od piatej ráno už ani piť. Nevedeli mi ale ešte povedať, kedy budú Mišku operovať, operačný plán sa bude robiť až niekedy medzi jednou a druhou. Potom obed a poobedný kľud, ktorý Miška strávila stavaním veže z lega, naháňaním sa s Marekom po izbe a po improvizovaných preliezkach, skákaním na detskej postieľke ako na trampolíne a podobne. Po chvíli som s ňou išla von z oddelenia, aby som si v bufete kúpila niečo na obed. O štvrtej Mišku ešte rozkvapkávali kvôli meraniu dioptrií. Po piatej večera (večeru som do nej tlačila vyše hodiny, len nech toho čo najviac zje, keďže ju čaká deň hladovania) a večerná vizita, tá bola taká akási symbolická, akoby len skontrolovali, či sú tam všetky deti, čo tam majú byť. Opýtala som sa, kedy bude Miška operovaná, tak vraj pôjde až ku koncu, lebo je na pláne dosť veľa bábätiek a mladšie deti sa operujú skôr. Vychádza to asi tak na pol jedenástu.

Večer Miška nechcela zaspať, snažila som sa ju uspať okolo siedmej, no asi mala za sebou priveľa nových zážitkov. Tak som ju vzala so sebou dolu do pokladne. Od iných mamičiek som sa totiž dozvedela, že je možnosť sprevádzať dieťa do operačného traktu, pred samotnú sálu, byť s ňou až do operácie. Treba si za to však zaplatiť štyri eurá, čo sa vedie ako poplatok za jednorazový vrchný odev, ktorý pred operačkou vyfasujem. Vypýtala som si preto od sestričky príslušné papiere a išla to vyplatiť. Miška sa stále netvárila, že chce spať, išli sme preto zase do herne, k spánku sa nechala uhovoriť až pred deviatou.

Ráno mi sestrička dala tabletku diazepamu, že ju mám hneď teraz rozmrvenú v lyžičke vody dať Miške na ukľudnenie. Mišku som radšej nechala čo najdlhšie spať a rozhodla som sa, že ak sa mi bude dariť ukľudňovať ju bez liekov, nebudem do nej tískať také oblbováky, ešte toho dnes dostane dosť. Miške som hovorila, že teraz jej doktorka bude ošetrovať očká (to sme jej vysvetlili ešte pred odchodom do nemocnice), že ona bude pri tom spinkať, aby ju to príliš nebolelo, aj jej to tak rýchlejšie prejde, a keď sa zobudí, že bude mať prelepené očká, nech sa nezľakne, keď nebude nič vidieť. Doobedie bolo naozaj dosť ťažké, Miška plakala od nervozity, hladu a smädu, stále si pýtala niečo piť a jesť. Schytala čierneho petra a šla na sálu úplne posledná. Okolo štvrť na jedenásť som s ňou išla na ARO. Tam čoskoro dostala náladovku - akýsi horký sirupček, ktorý ju najprv veľmi rozplakal, no asi o desať minút začal pomaly účinkovať, Miška skľudnela, prezerali sme si knižky a hračky, čo tam mali naskladané. Čosi po jedenástej, som ju konečne odniesla pred operačnú sálu, tam si ju zobrala doktorka (asi anesteziologička), Miške som zamávala, netvárila sa vystrašene, len trochu prekvapene, dvere sa zavreli a išla som si nakúpiť obed, večeru a raňajky na ďalší deň. Zvláštny pocit, odísť odtiaľ sama, len s Miškinou obľúbenou vestičkou v ruke.

Mišku mi doviezli na oddelenie asi o štvrť na jednu. Na ARE ju po operácii zobudili, no zrejme dostala slušnú dávku narkózy a ľahko znovu zaspala. Bolo to dobre, prespala celú dobu, kým jej na izbe tiekla do ruky infúzia (scrčala veľmi rýchlo, za necelú hodinu), spala do tretej, a keď sa zobudila, už mohla našťastie pomaly začať piť a jesť. Najprv si pýtala mlieko a asi polhodinu sa ukľudňovala. Potom si vypýtala vodu, neprotestovala, keď som jej ju dávala len pomaly po troškách, vždy po pár hltoch si trochu oddýchla, potom si vypýtala piškóty (na tých sme sa dohodli ešte pred operáciou), neskôr rožok, pomaličky to do seba ládovala, slabým hláskom si pýtala raz to, raz to. Potom chcela banán, no na ten som sa radšej šla najprv opýtať sestričiek, lebo do večera mala byť len na veľmi diétnej strave. Popritom jej aj vybrali kanylu z ruky, lebo však už pekne pije aj je, ďalšia infúzia už zrejme nebude potrebná. A či odlepíme jedno očko, no Miška to znášala dobre, tak sme radšej nechali obe očká zalepené - je to tak najlepšie, mať ich obe prelepené až do rána, aby sa do nich nezaniesla infekcia, no niekedy to detičky veľmi zle znášajú, že nič nevidia. Banán že môžem skúsiť, však prinajhoršom sa povracia. Tak Miška ešte spráskala jeden banán a bola už spokojná.

Až do večera som tak deň strávila buď vedľa ležiacej Mišky, alebo s Miškou na rukách, ak som potrebovala niekam odísť, keďže ona nič nevidela, mohla ma len počuť alebo cítiť. Na záchod s Miškou na rukách, zuby si umyť s Miškou na rukách. "Nevidím maminku, lebo mám prelepené očká" oznámila mi pokojne Miška, znášala to celé naozaj skvelo. Spať sme išli o siedmej, bez problémov zaspala. Okolo tretej sa prebrala a začala už zvučným a pevným hlasom rozprávať zážitky z operačky ("Miška nešla za maminkou. Tam boli zavreté dvere. Miška nešla dnu."). Ráno o šiestej s budíčkom Miške odlepili očká a upozornili ma, že jej mám brániť šúchať si ich ručičkami, kvôli infekcii.

Šli sme na raňajky, pohrali sme sa v herni, počkali sme na vizitu. Miške zase premerali očká, škúlenie sa operáciou upravilo z 20 na jednom a 25 stupňov na druhom očku na 5 a 8 stupňov.
Ešte jedno vyšetrenie v tmavej komore (asi očné pozadie), potom ešte Miške dali do očiek mastičku, akési lokálne antibiotikum, proti prípadným zápalom, vraj jej to mám dávať trikrát denne. Má v očkách stehy, po mesiaci by mali samé vypadnúť, bolo by žiadúce zabrániť Miške, nech si ich šúchaním očiek nevytiahne skôr. Snažiť sa zabraňovať infekcii - nemala by chodiť do bazénov, na pieskoviská, do kolektívov medzi iné deti, treba udržiavať Miškine ručičky čo najčistejšie... S prepúšťacou správou som dostala aj pokyn objednať sa v ambulancii na kontrolu, tak o týžden-dva by doktorka chcela Mišku vidieť.

Rozlúčili sme sa na oddelení, v ambulancii sme dostali termín kontroly 22.12. Dole nás už čakal Paľo. Zviezli sme sa všetci na fakultu, Miška si tam chcela pozrieť dve obľubené animované rozprávky a kresiť kriedami na tabuľu. Išli sme ešte spolu na obed, potom už bola Miška veľmi unavená, tak som s ňou šla do auta. Hneď zaspala, doma som ju preniesla do postele (nechcela som, aby sa sama zobudila v aute) a douspávala som ju. Spala dokopy asi tri hodiny.

Doma chcela robiť hneď niekoľko vecí naraz, aj čítať knižky, aj pozerať rozprávky, aj sa hrať s nejakými hračkami, aj sa dojčiť. Zaujímavé, že si na pozeranie vybrala rozprávku o krtkovi a orlovi, chcela sa asi na tie scény, ako bol orol v nemocnici, pozrieť novými očami (aj v doslovnom aj v prenesenom zmysle). Zaujímavé je tiež, že si zakaždým pýta okuliare, ledva rozlepí oči, nasadzuje si ich aj keď sú celé ušmudlané od mastičky, čo jej dávam do očiek, asi má s nimi pocit akejsi ochrany očí.

Zajtra nás ešte čaká malá rodinná oslava pri príležitosti skvelého zvládnutia pobytu v nemocnici, tak som si povedala a dohodla sa s Miškou, že si to zaslúži tortu. Súhlasila.

Pulovrik

2011-12-06T20:32:00.003+01:00

Po dlhšej pauze sa mi konečne podarilo dokončiť ďalší výtvor, pulovrik pre Mišku:

Použila som naň akúsi starú akrylovú priadzu. Mám plnú skriňu starých priadzí a rôznych zvyškov, tak som si povedala, že s nimi už musím niečo robiť, nech sa ich zbavím. Návrh je podľa Alice Starmore, trochu som ho upravila. Je trochu užší než originál, aby bol dobrý Miške. Tiež okolo krku mal byť rolák, no už mi naň nevyšla niť a aj rukávy som musela urobiť kratšie, hlavne patenty na nich by potrebovali ešte zopár riadkov. Ale čo už, prerábať ho viac nebudem (i tak som sa dosť napárala, kým som to utriasla, aby mi to z tej priadze vyšlo), myslím, že sa znosí aj takýto.

Odbery na predoperačné vyšetrenie

2011-12-06T19:20:00.002+01:00

Včera ráno som znovu telefonovala do detskej nemocnice na Kramáre, že ako to vyzerá s plánovanými operáciami na budúci týždeň. Tak vraj sa to vyvíja sľubne. Lekári sú už vlastne všetci v práci, jediné neveľmi fungujúce oddelenie je ARO, ale predpokladá sa, že v priebehu pár dní sa situácia utrasie do normálu. Takže je naozaj rozumné sa na operáciu nachystať. Overila som si ešte, čo zhruba čakať od hospitalizácie - že predpokladám, že Miška bude mať stravu zabezpečenú, len ja sa budem musieť nejako prestravovať sama. Áno, je to presne tak, ale snáď by som s tým nemala mať problém, v budove je niekoľko bufetov a dokonca aj jedna pizzeria. A ubytovaná budem na izbe spoločne s Miškou, dúfam? Áno, áno, samozrejme.

Tak som Miške hneď vysvetlila, že budúci týždeň pôjdeme spolu na tri dni do nemocnice, kde jej pani doktorka bude ošetrovať očká, aby sa jej rýchlejšie vyliečili. A predtým ešte budeme musieť zájsť k jej doktorovi, aby ju vyšetril, či je dosť zdravá na to, aby mohla ísť na také náročné ošetrenie očiek. K doktorovi pôjdeme zajtra, musíme mu zaniesť Miškine ciki (to ako moč) a tiež jej doktor a sestrička zoberú na vyšetrenie trochu krvičky.

Miška v poslednej dobe dosť dôsledne bojkotuje nočník aj redukciu na wc, presnejšie povedané, naplno sa vrátila k plienkam. Preto som si vôbec nebola istá, či sa podarí moč odchytiť. Jedenkrát sa podarilo v pondelok, no bol úplne číry, tak som Miške večer pred uspávaním povedala, že zajtra ráno už ideme k jej doktorovi a bolo by výborné, keby sa ráno nevycikala do plienočky, ale do nočníčka, nech to ciki môžme zobrať so sebou, lebo také ranné je najlepšie. Vážne si ma vypočula. Ráno, keď sa zobudila, hneď vytiahla z postele Paľa so slovami "do nočníčka ciki urobiť pre doktora", zaviedla ho k nočníku, nech jej pomôže sa vyzliecť, a zázrak, vycikala sa hneď ráno doň, to sa nestalo už pár týžňov. Pán doktor má skrátka svoju dôležitosť.

Obliekli sme sa, Miška si pýtala na pitie jablkovú šťavu, no vysvetlila som jej, že šťavičku teraz nie je dobré piť, lebo je sladká, o chvíľu jej budú brať krvičku, a šťavička by mohla pokaziť celé vyšetrenie. Hoci nerada, musela sa uspokojiť s čistou vodou. Aspoň sme nabrali šťavu do fľaše, že hneď po vyšetrení sa jej môže napiť. Paľo nás zaviezol do Devínskej Novej Vsi a pokračoval na matfyz.

Na doktora sme chvíľku museli čakať, lebo vraj uviazol niekde v zápche. Sestrička povedala, že si netrúfa brať Miške krv sama, lebo ktovieako bude reagovať, niekedy je to dosť zlé, keď sa do detí pichá. Chcú z nemocnice aj overiť krvnú skupinu? Nie to nechcú, ukázala som sestričke papier, aké vyšetrenia žiadajú. Nemala by to byť veľmi krvavá operácia. No vlastne, povedala som sestričke, ja ani neviem, akú má Miška krvnú skupinu, v pôrodnici to nezistili. Tak vraj ak chcem, môžme odobrať krv aj na tento test. Keď došiel doktor, uložili sme Mišku na stôl, sestrička vedľa nej položila stojan so skúmavkami (ach jaj, veď Miška ani toľko krvi nemá, čo je tu skúmaviek nachystaných!), Miška sa tvárila dosť nešťastne a vyplašene si tie nachystané skúmavky a ihlu obzerala. S doktorom sme sa dohodli, že ak to pôjde dobre, nech teda spravia odber aj na krvnú skupinu, keď už bude mať Miška tú ihlu napichnutú. Bude to trochu bolieť, vravela som Miške, ale neboj, určite to zvládneme. Miška vyzerala stále dosť nešťastne a vyplašene, ale ticho držala pravú ruku u sestričky, ja som jej stála pri nohách a držala ju za druhú ruku, doktor stál pri hlave, pridŕžal a podával skúmavky. Musím povedať, že to Miška zvládla úplne excelentne, ani nehlesla celý čas. Uprostred odberov začala byť trochu nervózna, že už by to chcela mať za sebou, ale za hlasných pochvál, aká je statočná a ako jej to výborne ide, vydržala tichúčko až do konca.

Budúci pondelok si máme prísť po výsledky, aj sa urobí predoperačné vyšetrenie, v utorok nastupujeme do nemocnice, takže to budeme mať úplne čerstvé. Ešte som sa opýtala doktora, či stále prijíma aj nové deti, v marci sa nám má narodiť ďalšie, tak či ho môžem zase nahlásiť k nemu. Áno, iste.

Potom nás ešte čakala cesta na matfyz. Priamy spoj z Devínskej nešiel, takže sme sa zviezli autobusom aj električkou, ďalší zaujímavý zážitok pre Mišku, až tak často mhd-čkou nechodieva. Na matfyze bolo treba ísť si kresliť kriedami na tabuľu, niekoľkokrát preliezť všetky schodištia, čo boli po ceste, a potom sa Miška už pýtala domov. Tak sme nasadli do auta a šli, bolo už dvanásť hodín, takže dosť dlhý výlet z toho nakoniec bol.

O operácii nič nové

2011-12-01T20:41:00.002+01:00

Keď som kedysi v novembri objednávala Mišku na operáciu očiek, dostala som termín na 13.12. (to je dátum nástupu na hospitalizáciu, nasledujúci deň by mala byť operácia, na tretí deň odchod domov) no s dodatkom, že si mám pred nástupom overiť, či nemocnica ešte kvôli výpovediam lekárov funguje. Výpovede sú podané k prvému decembru, na začiatku decembra by už malo byť jasné, či sa bude operovať alebo nie.

Zatiaľ som s Miškiným pediatrom predbežne dohodla interné predoperačné vyšetrenie na 6.12. Dnes som hneď ráno volala na Kramáre na očné, lebo som myslela, že volať bude teraz veľmi veľa ľudí, aby sa dozvedeli na čom sú. Na moje prekvapenie som sa dovolala hneď na prvýkrát, no nedozvedela som sa nič. Tento týždeň sú operácie zrušené, čo sa bude diať ďalšie týždne, to nik nevie. Vravela som, že najbližší utorok by mala ísť Miška na predoperačné vyšetrenie, no a bola by som rada, keby do nej zbytočne nepichali, ak by sa mala operácia odložiť. Bohužiaľ, nevedia mi nič bližšie povedať, než už povedali. Možem skúsiť zavolať ešte v pondelok, či sa dozviem niečo viac. Alebo sa jednoducho nachystať na operáciu, aby Miška bola pripravená, keď príde jej termín, aby mohla bez problémov nastúpiť, ak sa už na Kramároch operovať bude. Oni mi vraj predtým určite dajú vedieť, ak by sa operácia rušila.

Takže všetko po starom, ostáva len dúfať, že operácia bude.

Stojan na nože

2011-11-27T10:04:00.004+01:00

V novej kuchyni som nechcela viac nože skladovať ako predtým - v šuflíku, keďže som nemala z toho dobrý pocit, ako sa v ňom tie ostria o seba odierali. Najprv som uvažovala o magnetickom držiaku na stene, no potom sa Paľo ponúkol, že urobí drevený. Zbehol do pivnice, pohľadal medzi palivovým drevom vhodné kúsky agátu, a čoskoro bol na svete nový stojan.

Spoločné čítanie

2011-11-27T10:04:00.002+01:00

Cez týždeň si Miška Paľa veľa neužije, keďže on býva dlho v práci, tak si to bohate vynahrádza cez víkend. Rada sa napríklad vtisne vedľa neho na kreslo, aby s ním papala alebo čítala si. Kým sa k nemu súka, komentuje to slovami "veľký zadok mám!" - od koho sa to len naučila?

Dva roky

2011-11-27T10:02:00.002+01:00

Rodinnú minioslavu sme urobili minulý víkend. S Miškou sme sfúkli sviečky a ochutnali narodeninovú tortu. Chutila, aj keď Miška chcela len cesto, plnka bola pre ňu asi ešte príliš mastná, tú sme po nej vďačne dojedali.

Ešte spomeniem míľniky druhého roka:

Asi v 15 mesiacoch sa Miška konečne prestala v noci budiť každú hodinu až dve. Zredukovala to tak na tri-štyri prebudenia za noc, neskôr znížila na dve-tri.
Asi v roku a pol začala konečne papať príkrmy, len tak zrazu sa popri výdatnom dojčení rozpapala.
Skoro celý druhý rok sa dojčila naozaj intenzívne, možno tak pred mesiacom si zrazu prestala cez deň tak často pýtať mlieko. Teraz sa dojčí len ráno, večer, v noci; počas dňa len trochu - ak sa udrie, ak je vystrašená, ak je unavená. Viac si nepýta a ak som jej aj skúsila ponúknuť, nemala záujem. Dojčenie si už veľmi dlho (snáď od roka) riadi sama.
Už zopár týždňov ju cez deň neukladám spávať. Denný spánok spôsobuje len samé problémy. Ak predsalen zaspí (typicky v aute), najlepšie je zobudiť ju tak do 20 minút, dopriať jej len také krátke zdriemnutie. Ak ju necháme spať dlhšie, je okolo toho veľa plaču, veľmi ťažko sa preberá a večer má problém zaspať.
Na moje veľké sklamanie stále nie je odplienkovaná :-| Aj keď jej na doma už od leta nedávam plienky a väčšinou naozaj ide na nočník, keď treba, stále sa príliš často pocikáva, mnohokrát nechce ísť na nočník, aj keď jej už dosť treba a my ju vyzveme, nech ide. Nemá na to čas, musí sa hrať. Tak namiesto plienok periem tepláčky, niekedy si dokonca aj sama vypýta plienku.

"Koláčiky budú!"

2011-10-23T20:46:00.005+02:00

... radostne zvolá Miška, keď ma vidí chystať cesto. Robiť koláčiky je väčšia zábava než pozerať rozprávky, a to už je čo povedať.

Najprv treba nachystať dosku:

Na vaľkanie treba vlastný valček, nejak som na to pozabudla, tak sme poň museli rýchlo utekať do kuchyne:

A konečne vaľkáme:

Koláčiky treba vytvarovať do pekných bochníčkov:

Roztrepať bielok:

... a ponatierať:

Na záver posypať sladkou posýpkou:

A kým koláčiky podkysnú, treba ešte po sebe poupratovať:

Všetky fotky sú v albume.

V novej kuchyni

2011-10-23T17:28:00.002+02:00

Hoci ešte nie je celkom hotová, už sa v nej dobre pracuje.

Dvadsiaty prvý týždeň - poradňa

2011-10-23T16:55:00.002+02:00

Poradňu som mala ma mať pôvodne vo štvrtok, ale ráno mi volala sestrička z ordinácie, či by som nemohla prísť až v piatok, lebo doktorovi sa tam uvoľnili nejaké termíny, takže vtedy by mal na mňa viac času než vo štvrtok, ktorý má dosť natrieskaný. Nuž doktor je to skvelý, niet divu, že má tak plno. Navyše, keď som za ním prišla teraz na jednu z prvých poradní, tak si povzdychol, že už nevie, kde mu hlava stojí, že mu všetky ženy tehotnejú, aj také, od ktorých to už vôbec nečakal, lebo majú po dve-tri deti, má teraz v ambulancii asi 120 tehotných, je naozaj problém stíhať to. Hlavne pri jeho poctivosti a dôkladnosti má asi naozaj čo robiť.

Najprv urobil poradňu - nejaké základné vyšetrenia plus krátky rozhovor ako sa mám, popýtal sa na ostatné vyšetrenia. Na morfologický ultrazvuk na Kramáre idem budúci týždeň, povedala som mu, na echu srdiečka som už bola. Výborne, že je to s tým srdiečkom v poriadku, hovoril, vraj jedno dieťa zo sto má nejaký problém so srdiečkom. To sa mi zdalo celkom dosť, nemyslela som, že je to až také časté. Keď tak teraz čítam, aké časté bývajú rôzne problémy v tehotenstve, tak zisťujem, že som vlastne šťastný človek, že u mňa ide všetko hladko, aj pri Miške a zatiaľ aj teraz, v druhom tehotenstve.

Po bežnej poradni mi urobil ešte aj podrobnejší ultrazvuk. Všetko v poriadku, a že či chceme vedieť pohlavie, áno, chceme, tak to vraj vyzerá zase na dievčatko. Na záver mi ešte povedal, že keby náhodou morfologický ultrazvuk ukázal nejaký problém, mám s tým hneď prísť za ním, ešte by sa v prípadne potreby stíhala rýchla amniocentéza, no myslí si, že by to malo byť v poriadku.

Obrázky z tohto týždňa - tvárička:
a nožička:

Echo srdiečka plodu

2011-10-13T23:34:00.002+02:00

Rozhodla som sa neísť na amniocentézu, hoci kvôli veku by som už mala, no doteraz som mala všetky skríningy negatívne. Riziko komplikácií pri amniocentéze sa mi zdalo vyššie než možnosť, že amnicentéza niečo odhalí. Tak ma gynekológ namiesto toho poslal na iné vyšetrenia. Dnes som bola na vyšetrení v detskej nemocnici na Kramároch. V dvadsiatom týždni tehotenstva už je možné ultrazvukom vyšetriť srdiečko plodu. Ako mi gynekológ povedal, asi 90 percent detí s Downovým syndrómom má nejakú vadu na srdiečku, preto toto vyšetrenie by mohlo naznačiť, či je plod geneticky v poriadku.

Vyšetrenie trvalo asi 15 minút, okrem doktorky tam boli aj traja medici, nádejní kardiológovia, ktorí potrebovali pre svoju prax niečo také vidieť. A tak som mala vyšetrenie komentované (čo práve sledujú, ktorú komoru, ktorú chlopňu, ktorú aortu, akú projekciu používajú...). Všetko bolo v poriadku, na srdiečku nevidieť žiadnu vadu, vyzerá zdravo.

Zase na očnom

2011-10-01T00:10:00.003+02:00

V pondelok som bola s Miškou na kontrole na Kramároch. Bolo tam tentokrát dosť plno. Miške odmerali očká, doktorka povedala, že až teraz sa Mišku podarilo naozaj zmerať, konečne spolupracovala. Oproti poslednej kontrole ale nezistila výrazné zlepšenie. Potom do ordinácie sme dosť dlho čakali. Tentokrát Mišku nerozkvapkávali, čo bolo príjemné prekvapenie.

Hneď pri vstupe nás doktorka privítala s tým, že sa ideme teda dohodnúť na termíne operácie. Trochu ma to zaskočilo, dúfala som, že teraz, keď si Miška pekne zvykla na okuliare, tak sa budú očká naprávať pomocou nich.

Doktorka reči o operácii zatiaľ nechala tak a išla Miške skontrolovať zrak. Posadila si ju oproti sebe a ukazovala jej obrázky nakreslené bielou linkou na sivom papieri, niektoré ľahko a niektoré ťažšie viditeľné. Miška všetky rozpoznala (rybička, autíčko, obrázok s vtáčikom bol raz kačička, potom bocian a potom labuť - všetky odpovede boli správne). Zrak má na oboch očkách dosť ostrý, tupozrakosť sa našťastie nevyvíja.

Potom doktorka zase spomenula operáciu, že by podľa nej bola vhodná. Miška stále sleduje predmety spravidla len jedným očkom, škúlenie je totiž príliš veľké, a preto sa u nej nevyvíja priestorové videnie, čo by sa v tomto veku už mohlo. Popýtala som sa na priebeh, či je to ambulantne alebo s hospitalizáciou. Hospitalizuje sa na dve noci, prvý deň sa prijíma, druhý deň by Mišku operovali, tretí deň ju pustia domov. Môžem ostať v nemocnici s ňou? Ak mám záujem (to rozhodne!), tak áno.

Sestrička poznamenala, že aj keď sa hneď rozhodnem pre operáciu, tak budem určite najprv asi mesiac čakať na vyjadrenie poisťovňe, že s operáciou súhlasí a preplatí ju, takže tak či tak to nebude hneď. No áno, vravím, ale ak sa aj majú očká okuliarmi zlepšiť, mesiac je asi krátka doba na to, aby sa to zlepšenie prejavilo. Doktorka súhlasila, a vraj ak teda chcem ešte počkať, dá mi termín na ďalšiu kontrolu vo februári a potom sa môžem rozhodnúť, no ona vraj nevidí dôvod čakať. Začala vypisovať správu.

Uvedomila som si a povedala doktorke, že vlastne je to celé trochu komplikovanejšie, lebo na začiatku marca mám termín - čakám ďalšie dieťa. To prídem s Miškou na kontrolu asi tesne pred pôrodom. Ak bude tak či tak treba operovať, s ďalším malým dieťaťom to bude celé komplikovanejšie. Doktorka uznala, že naozaj by bolo múdrejšie celé to vybaviť ešte predtým. Ak si to teda rozmyslím, mám jej zavolať, v pondelky alebo v štvrtky, oni hneď pošlú do poisťovne žiadosť o operáciu.

Doma som sa porozprávala s Paľom, sám povedal, že si v poslednej dobe nejaké zlepšenie na Miškiných očkách nevšimol. Zhodli sme sa, že operácia je asi rozumné rozhodnutie. Povedala som si, že hneď vo štvrtok zatelefonujem doktorke. No vo štvrtok som sa k tomu akosi neodhodlala, lebo sa mi zdalo, že vždy, keď som sa pozrela na Mišku, hľadela pekne rovno. Snáď naberiem dosť odvahy nahlásiť Mišku na operáciu v pondelok.

Prerábame kuchyňu 4

2011-09-30T22:58:00.004+02:00

Hrubé práce sa už skončili, niekedy v auguste sme sa konečne dostali do fázy, keď sa kuchyňa začala stále menej podobať na stavenisko a stále viac na obytnú miestnosť. Obrázky z prelomu augusta a septembra: miestnosť vymaľovaná, kladenie parkiet:

Parkety položené, nasleduje skladanie linky:

Linku sme kupovali z ikey, Paľo sa ju rozhodol poskladať sám, takže sa s tým chvíľku pohral. Už kupovanie linky z ikey nie je jednoduchá záležitosť - raz nemajú na sklade to, raz ono, objednať a odložiť sa nedá, takže treba len striehnuť, kedy čo dostanú a potom to utekať ísť kúpiť. Najzaujímavejšie bolo kupovanie umývadla. Naprvýkrát sme ho nevzali, lebo sme už mali dosť plné auto. Na druhýkrát som bola v obchode len s Miškou a nevzala som ho, lebo som uz bola tehotná, tak som sa s ním nechcela naťahovať, je dosť ťažké. No a potom zrazu nebolo a ani sa nezdalo, ze ho tak skoro dostanú. Tak som sa v jeden pekný deň vybrala s Miškou do ikey na juhu Viedne, kde ho mali na sklade v hojnom množstve. Bol to celkom zážitok. Teda ikea v Bratislave aj spolu s ďalšími predajňami (Avion, Hornbach...) je oproti tomu, čo som videla v Rakúsku, milé malé vidiecke námestíčko s drobnými obchodíkmi. Akýmsi zázrakom sa mi podarilo doblúdiť na správne parkovisko. Zvyšok šiel hladko, nákup vybavený rýchlo, na parkovisku som odchytila nejakého mladého chlapíka a poprosila, nech mi umývadlo naloží do auta, tváril sa síce trochu čudne, ale pomohol mi.

Potom už nič nebránilo stavaniu linky. Podľa toho, čo som videla v rôznych kuchynských štúdiách, ide asi o dosť netypickú kuchyňu. Najprv tým, že je skoro celá oproti oknám, ďalej nebudeme mať horné skrinky, na voľné steny prídu len otvorené police. V štúdiách ma presviedčali, že predné dvierka sa už dávno nerobia z masívneho dreva, teraz sú "in" MDF dosky, no v ikey ponúkajú aj masívne drevo. Ba čo viac, ešte aj pracovnú dosku sme si kúpili drevenú, teraz ju intenzívne olejujeme. Umývadlo zatiaľ všetkých návštevníkov fascinuje svojou veľkosťou, je to taká menšia vaňa. K tomu ešte rúra s varnou doskou - váhala som, či kúpiť čierne spotrebiče do bielej linky, a nakoniec som si povedala, že áno, keďže sa mi práve tieto veeeľmi páčili.

Ostáva ešte veľa roboty, ale kuchyňa konečne začína byť použiteľná. A večerné svetlo v nej je teraz naozaj krásne.

Papanie

2011-09-30T22:43:00.002+02:00

Asi rok Miška bojkotovala príkrmy. Síce občas čosi spapala, no boli to len také svetlé chvíľky nasledované štandardným módom, keď zjedla len pár lyžičiek za deň. Potom keď mala asi rok a pol, tak si to zrazu akosi rozmyslela a začala papať a papať a papať... Niekedy to do nej nestíhame hádzať a len žasneme, kam sa to do nej sprace.

A ako začala papať, začala sa intenzívnejšie učiť aj sama narábať lyžičkou. Už sa zvládne sama napapať, celkom ju to baví (niekedy).

V bazéne

2011-09-30T22:31:00.002+02:00

Aby mi nezostala kolonka "september" v mojom blogu prázdna, tak sem doplním zopár z obrázkov, ktoré sa nám nahromadili vo foťáku.

V bazéne sa aj toho roku Miške zapáčilo. Po chvíli si zvykla aj na nafukovacie rukávy, zistila, ze s nimi môže sama plávať krížom-krážom po bazéne a začala si tento nový pocit slobody vychutnávať. My sme tiež boli radi, že si ich bez odvrávania nechala nasadiť, lebo bol potom menší problém nechať ju pobehovať po kraji bazéna - aj sa stalo, že sa zošmykla do vody, no len sa zľakla, udržala sa na hladine.

Kompletný chrup

2011-08-02T23:40:00.002+02:00

Už pred niekoľkými dňami som si všimla, že sa Miške prerezávajú aj posledné stoličky. Dnes som videla, že všetky zuby sú už krásne vyrastené. Takže odteraz sa už nebudú môcť akékoľvek problémy odbiť konštatovaním, že "to je zrejme zúbkami".

Najnovšia hra

2011-07-22T00:22:00.002+02:00

... zabaľte ma do koberca.

Prerábame kuchyňu 3

2011-07-22T00:10:00.003+02:00

Minulý štvrtok boli u nás vodári, zaviesť prívod vody k oknu, kde bude v novej linke drez a tiež odpad. V sobotu došiel zase elektrikár, doviedol nové elektrické okruhy do skrinky v chodbe, štyri nové ističe tam máme, celkom slušne elektrifikovaná kuchyňa.

Začiatkom minulého týždňa Paľa trochu potrápili kríže, a tak si dal s prácou na kuchyni trochu oddych. Keď sa mu už dalo, zapucoval steny po obitých kachličkách aj po nových inžinierskych sieťach a urobil izoláciu pod oknom. V pondelok nalial na zem nivelačnú hmotu, dnes večer nalial ďalšiu dávku, kde to bolo treba ešte dorovnať. Najbližšie dva týždne ide na go kongres do Francúzska, ja pôjdem na niekoľko dní do Pardubíc, takže nivelačka môže v kľude pekne preschnúť, než sa začnú klásť parkety.

V utorok sme si aj urobili prvú navštevu ikey, kúpili sme toľko skriniek do kuchynskej linky, koľko sa nám dalo odviezť. Ešte sa tam budeme musieť raz-dvakrát vybrať.

Osmy týždeň

2011-07-21T23:50:00.002+02:00

Prvý dokument o nádejnom novom prírastku:

K doktorovi som sa príliš neponáhľala, lebo som si pamätala, že minule ma sestrička síce zavolala na ultrazvuk už tuším v šiestom týždni, no doktor mi kázal prísť ešte asi o týždeň, aby ultrazvuk už potvrdil aj akciu srdiečka. Tak som si návštevu nechala až na ôsmy týždeň tehotenstva, nech sa tam nemusím zbytočne ťahať ďalšíkrát.

Lekár potvrdil, čo mi už ukázal test, k tomu som videla bijúce srdiečko. Popritom mi nadšene rozprával o výsledkoch svojej štúdie, ktorú robil ohľadne tehotenstva a výživy tehotných žien, tiež som sa jej zúčastnila, keď som bola tehotná s Miškou. Fascinovane rozprával, do akých závratných výšok vyletí tehotným ženám cholesterol (plod vraj rastie vlastne z cholesterolu) a aký bol zaskočený, že štíhlym a šťúplym ženám sa rodia väčšie deti než ženám viac pri tele. Vraj to bude zrejme vitamínmi - odsledoval, že štíhlejšie ženy sa aj zdravšie stravovali, plod bol tak zásobovaný kvalitnejšími živinami.

Sestrička mi potom zobrala krv na všemožné vyšetrenia, čo sa robia na začiatku tehotenstva. Nebola som síce celkom nalačno, takže hrozilo, že trochu vyskočí cukor a ten test sa bude musieť opakovať, vraj mi ešte v priebehu týždňa zavolá, ak áno. Zavolala dnes, ale nie kvôli cukru, to vraj bolo v poriadku, no vraj má doktor akési nejasnosti ohľadne mojej štítnej žľazy, že na akomsi teste vybehli privysoko akési protilátky, tak nech sa objednám pre istotu na endokrinológiu. Nie je to súrne, stačí, keď si odporúčanie vyzdvihnem uňho na poradni v auguste, len nech sa objednám už teraz na ten august.

Prerábame kuchyňu 2

2011-07-09T23:59:00.001+02:00

Linka presunutá do pivnice, kachličky osekané, drevený obklad zhodený, prvá vrstva linolea je preč. Plynár si spomenul, že v piatok nemôže, radšej v sobotu, tak dnes tu boli spolu dvaja plynári s elektrikárom. Plynári presunuli prípojku k oknu, a radiátor na miesto bývalej linky. Ešte ho bude treba skladať dole, keď sa bude maľovať a možno aj na brúsenie parkiet. Elektrikár zasekal káble do stien v kuchyni aj v pivnici a popritom vyviedol káble na jednu zástrčku i do kúpeľne, kde zúfalo chýba.

Na stredu je dohodnutý vodár, vyviesť vodu aj odpad k oknu. Zatiaľ iba zrušil staré pripojenia. Dovtedy sa plánuje Paľo baviť pucovaním steny.

Prerábame kuchyňu 1

2011-07-07T00:38:00.003+02:00

Všetko sa to začalo tým, že som Paľovi povedala, že chcem do kuchyne nové linoleum, lebo to, čo tam je, je už príšerné, zodraté, dotrhané, skrátka hrôza. Paľo súhlasil, no keď sme kupovali parkety do salónika (áno, my nemáme obývačku, my máme salónik), Paľo zahlásil, že keď už máme robiť podlahu v kuchyni, urobme ju poriadnu, a kúpili sme pri tej príležitosti parkety aj do kuchyne. Na prerábku podlahy v kychyni po salóniku už nezostal čas ani chuť, tak sme len parkety naukladali, kam sa pomestili, a ostalo nám to v pláne ako budúca prerábka s neurčitým časovým horizontom.

Asi pred rokom sa Paľo zamyslel a povedal, "počuj, keď už budeme prerábať tú podlahu v kuchyni, čo keby sme konečne vymenili aj linku? Je už stará, nie najlepšia, aj ten sporák funguje len na polovicu, môžme ho pri tej príležitosti vymeniť... A čo by si povedala na to, keby sme linku dali oproti oknu?" Malo to jeden zádrhel, že pod oknom je aj radiátor, takže by to bola taká veľmi netypická kuchyňa, že pod pracovnou doskou prázdny priestor, aby radiátor mohol miestnosť vykurovať. Veď po bokoch je miesta dosť, tam sa môžu naukladať skrinky odhora nadol.

Špekulovala som, špekulovala, no napriek tomu, že miestnosť je naozaj dosť veľká, stále mi to nejak nevychádzalo, že by tých skriniek na odkladanie po boku bolo dosť. Ten priestor pod oknami veľmi chýbal. Nuž čo, tak teda presunieme aj radiátor! Pôjde tam, kde je teraz linka, vlastne sa s linkou vymení. Aj bude bližšie ku kotlu, aj nebude oddelený od miestnosti pracovnou doskou.

Chceli sme sa do roboty pustiť už okolo Vianoc, ale akosi nám to nevyšlo, rozbehli sme to až teraz. Paľo dohodol majstrov pre prerábku sietí, boli to už všetci obhliadnuť, aj plynár, aj vodár, aj elektrikár. Zbohom naša stará kuchyňa!
Už ju vypratávame, dnes som s Miškou odpratala riady, zajtra vynesieme nábytok a linku a Paľo začne dávať dole drevený obklad. V piatok príde plynár presunúť prípojku na plyn k oknu, na víkend je dohodnutý elektrikár, zasekať nové káble do stien. Zajtra ide Paľo do Malaciek nakúpiť materiál.

Provizórnu kuchyňu sme si zriadili na chodbe, hneď oproti je kúpeľňa, kde budeme toto leto umývať riad. Vcelku luxusná kuchyňa, s kópiou obrazu od Vermeera na stene, nie?
A aké nevinné želanie to bolo na začiatku - nové linoleum do kuchyne.

Namiesto pokuty

2011-07-07T00:03:00.005+02:00

Keď som bola s Miškou v Žiari, tak ma pri odchode chytili policajti. Tentokrát pre zmenu nie kvôli rýchlosti, ale kvôli nezažatým svetlám. Na handlovskej ceste na mňa začali zúrivo blikať, vybehli von z auta, vraj ich mám nasledovať. Až vtedy som si uvedomila, že som nezažala svetlá, len som si pomyslela, no zbohom, zažala ich a pokorne nasledovala policajtné auto. Po adrenalínovej naháňačke s policajtami na diaľnici v Rakúsku už nemám odvahu takýto príkaz ignorovať. Chcela som pred odchodom z mesta ešte tankovať, asi preto mi tie svetlá akosi vypadli z hlavy, keď som vedela, že hneď budem zastavovať na pumpe. Policajti ma vyviedli za mesto, zastavili sme na prvom voľnom mieste. Vyšli z auta, cestou ku mne ešte pozreli na už zažaté reflektory a na rad prišla klasická konverzácia: dobrý deň... dobrý deň... vodičský preukaz si prosím, aj občiansky a technický... nech sa páči. Ešte by som rád videl poistku od auta - to ma zaskočilo, siahla som zase do zelenej tašky, v ktorej sú vraj všetky doklady, ktoré by policajti mohli chcieť, vytiahla som hrču papierov a začala sa v nej prehrabávať. Policajt, ktorý sa so mnou bavil (ten druhý mu len robil garde) rýchlo spozoroval moju bezradnosť, tak mi začal pomáhať - nie, to nie je ono, áno, takýto nejaký papier by to mal byť, nie to nie je ono, áno, toto je v podstate to, čo chcem. Chvíľu sa do tých dokladov pozeral, potom reku či viem, prečo ma zastavili. Nuž tuším - zrejme kvôli tým svetlám. Policajt prikývol, nadýchol sa a spustil akúsi nacvičenú rečňovánku, ktorú rozpráva vodičom, ktorí tuším nedajú prednosť v jazde, už si presne nespomínam. Po niekoľkých slovách sa ale zarazil, zaškeril sa a poznamenal čosi v zmysle, ach jaj, už prichádza večer, som unavený, celý deň v teréne, máme dnes akciu. Že či viem, že mi za tie svetlá hrozí pokuta 20 euro. Nuž, že presne 20 euro, to som samozrejme nevedela, ale urobila som chybu, to viem, nejaká pokuta za to asi je. Policajt pozrel dozadu na Mišku, ktorá celý výjav pozorne sledovala, a vrátil mi všetky doklady, vraj kúpte niečo malej. Dovidenia... ďakujem, dovidenia.

Tak som pre Mišku objednala hračkársku kosačku. V Žiari na pieskovisku si požičala jednu od chlapca, čo tam prišiel, a s nadšením s ňou behala pomedzi stromy. Kúpila som trochu sofistikovanejšiu, nie takú úplne najlacnejšiu, okrem rapkania ešte strieka vodu okolo seba. Nech si Miška vychutná celú odpustenú pokutu.

Oblečenie pre dojčiacu mamičku

2011-07-06T22:19:00.004+02:00

Na internetovom fóre som sa dostala k pár linkám s návodmi, ako si ušiť oblečenie vhodné pre dojčenie, nech pri dojčení netreba vyťahovať celé tričko od pása. Zapáčil sa mi tento návod, tak som sa do toho pustila.

Rozmery pre strih som si zobrala z mierne tvarovaného trička, ktoré mi sedí a cítim sa v ňom pohodlne, odožím si ich, zídu sa aj na neskôr.
Keďže som zamilovaná do raglánových rukávov s naberaním okolo krku, rozhodla som sa pre taký strih. Dal by sa urobiť zgruntu nový, no jednoduchšie je zobrať si hotový strih a upraviť na svoje rozmery. Jeden som mala poruke v starej-prastarej Burde:
Mimochodom, Burda sa dosť zopsula za tie roky, čo som ju nesledovala. Pred dvoma rokmi som si jeden výtlačok kúpila, bola tam spústa letných šiat, jedny som si odtiaľ upravila na tehotenské. A musím priznať, že nejak extra dobrý ten strih nebol, šaty ma obmedzovali pri niektorých pohyboch. Nepamätám si, že by sa mi niečo podobné stalo, keď som z Burdy šila kedysi, keď som ešte šíjavala v Žiari na mamičkinom stroji. Navyše sa ten časopis stal reklamným plátkom pre všemožné doplnky. Šaty, ktoré modelky predvádzajú, slúžia ako pozadie pre progadované náramky, kabelky, topánky, šatky a tak ďalej, často za nimi predvádzané šaty ani poriadne nevidieť, musela som sa pozrieť na schematický obrázok, aby som pochopila, čo za šaty to vlastne sú. Kdesi som čítala, vraj pôvodná editorka Anne Burda prenechala svoj biznis svojím synom, no a tí ten časopis zrejme poňali inak.

Ale naspäť k môjmu šitiu. Strih som upravila podľa rozmerov trička. Blúzku (či ako sa tomu hovorí) bolo treba urobiť podstatne užšiu než v originálnom strihu, aby s úpravou na dojčenie rozumne držala tvar. Na druhej strane som nemala doma pružnú látku, ako odporúča návod z internetu, a tak bolo tiež treba urobiť ju dostatočne širokú, aby sa dala obliecť. Vystrihla som diely z látky s dostatočnými prídavkami na boku, sfercovala podľa môjho pôvodného návrhu a skúsila si to obliecť. Šlo to, ale horko-ťažko, tak som na každej strane zmiernila tvarovanie okolo pása o centimeter a na bokoch o pol centimetra, dokopy mi tak pribudli štyri respektíve dva centimetre, to stačilo. Ostatné šitie už bolo priamočiare.

Materiál je tenká bavlna, tá istá, z ktorej som Miške šila klobúčik. Výsledok mám bohužiaľ odfotený len takto:
No už som si v sobotu na ockovej oslave overila, že funguje :)

Dosť zbytočná návšteva na očnom

2011-06-19T00:13:00.002+02:00

Vo štvrtok som išla s Miškou na kontrolu k očnej doktorke na Kramáre. Po tradičnom kole zastávok kvôli papierovačkám sme išli najprv do ordinácie na meranie. Miška už celkom pekne spolupracovala, nechala si vysvetliť, kam sa má pozerať, a zvládla pozerať sa do prístroja dostatočne dlho na to, aby jej lekárka zmerala škúlenie, najprv bez okuliarov, potom s nimi. Nazerala som na čísla do jej papierov a zdalo sa mi, že nejaké zlepšenie nenamerala, tak som sa jej na to aj opýtala. Lekárka odpovedala, že s okuliarmi sa jej to ale pekne zlepšuje. A že či ich nosieva Miška bez protestov, opýtala sa. Tak som povedala, že si už na ne celkom fajn zvyká. Nevedeli sme sa zhodnúť, ktoré očko Miške viac zabieha, čo je ale dobre, lebo to značí, že Miške sa rovnomerne vyvíjajú obe očká.

Potom sme čakali pred ordináciou, no čoskoro sme sa dozvedeli, že doktorka, ku ktorej čakáme, bohužiaľ musela súrne odísť k nejakej operácii, takže nás bude vyšetrovať doktorka vedľa. Čakanie bolo dlhé, Miška si ho krátila najprv nadväzovaním známosti s dievčinou sediacou nablízku - vyškierala sa na ňu, približovala sa a vzďalovala rôzne sa pri tom vykrúcajúc a mala veľkú radosť, keď sa jej dostávalo odpovede vo forme úsmevov a veselých oslovení. Potom sa dala dokopy s asi šesťročným chlapcom a spolu sa vplížili do ordinácie našej doktorky, kde sedeli len dve sestričky, vybavovali akési papiere a popritom predvádzali deťom rôzne plastové zvieratká, ktoré mali v papierovej krabici. Na záver sme ešte obdivovali kvietky vystrihnuté z farebných papierov a povešané na nitke zo stropu.

Nakoniec nás zavolali do vedľajšej ambulancie. Mišku vôbec nerozkvapkávali, len ma doktorka hneď na úvod sfúkla, že prečo nemá Miška nasadené okuliare. Tak som vysvetlila, že ich mala, ale si ich stŕhala, tak som jej ich nenútila, lebo som si myslela, že aj tak pôjdeme o chvíľu na rozkvapkávanie. Vraj ich má mať nasadené stále. Prekvapilo ma to, lebo keď som sa pýtala mojej doktorky, ako intenzívne má Miška nosiť tie okuliare, tak mi povedala, že dobré je nasadiť ich každý deň, napríklad, keď je Miška v kočíku. Z čoho mi vychádza, že tak dve-tri hodiny denne sa snažiť. Tak to som vraj zle pochopila, tie dve-tri hodiny treba prelepovať, okuliare má mať stále. Nakázala prelepovať doobeda dve až štyri hodiny jedno očko a poobede dve až štyri hodiny druhé, čo je dosť rozdiel oproti pokynom našej doktorky. Mišku táto doktorka ani veľmi nevyšetrovala, len jej zbežne prezrela očká cez akési sklíčko a nijak to ani nekomentovala. Len sa ma opýtala, či mi má dať termín na operáciu, alebo chcem počkať na svoju doktorku. Rozhodne som chcela počkať na svoju doktorku, tak som dostala termín o tri mesiace, na 26.9. Svižne som bola vyšikovaná z ordinácie rovnako nevľúdnym spôsobom, ako som bola aj prijatá a vypočúvaná.

Rozumiem, že doktorka so sestričkou neboli šťastné, keď im v ten deň nečakane pribudla hŕba ďalších pacientov. Ale odbavovať ich takto povrchne, to mohli radšej všetkých rovno preobjednať na prvý voľný termín. Aspoň som ale získala odklad tri mesiace pred rozhodnutím o operácii, mám väčšiu šancu, že nastane zlepšenie a snáď sa operácii vyhneme. To bol asi jediný prínos tejto kontroly.

V Žiari na piesku

2011-06-08T22:42:00.005+02:00

Tak ako vo Vysokej, aj v Žiari si Miška obľúbila pieskovisko:

a priľahlé atrakcie:

Miškina veža

2011-05-30T22:50:00.003+02:00

Z kociek stavia Miška také veže, že žasneme. Najzázračnejšie je, s akou ľahkosťou to robí, stavia jednu kocku na druhú, vôbec jej nezíde na um, že veža je už príliš vysoká a príliš dokrútená, že už zrejme ďalšiu kocku neunesie a zrúti sa. Nie. Pokojne tam tú kocku na vrch položí, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete a... veža stojí ďalej a Miške sa to vôbec nezdá neuveriteľné.

Spoločné vaľkanie cesta

2011-05-30T22:49:00.001+02:00

A je tu čas obligátnych drobných konfliktov na ihrisku

2011-05-27T21:30:00.004+02:00

O nič vážne nejde (a nielen podľa hesla "keď nejde o život, ide o ...").

Krásny slnečný deň, na futbalovom ihrisku beží akýsi zápas, a tak sa aj okolo priľahlého pieskoviska zhromaždilo viacero mladých rodiniek s malými deťmi. Miška sa trochu hrala uprostred piesku a obkukávala ostatné deti naokolo. Akési dievčatko, tak trojročné, zlákal pohľad na Mišku, tak podišla bližšie a sadla si do piesku. Miška momentálne netrpí nejakým zvláštnym obhambievaním sa, tak hneď prišla dievčatku, zblízka sa jej chvíľu pozerala do tváre (zblízka znamená tak z dvadsiatich centimetrov) a potom si sadla oproti. Aby reč nestála, nabrala do hrstí piesok a začala ho opatrne sypať na kolená dievčatku, ktoré sa vôbec netvárilo, že by sa mu tá zábava nepáčila.

"No ale to by ti to dievčatko nemalo sypať piesok na nožičky!" ozval sa zvedľa pieskoviska hlas patriaci matke Miškinej novej kamarátky. Je mi jasné, že tie slová sú v skutočnosti adresované mne. Necítim sama síce žadnu potrebu niečo tu riešiť, ale pre kľud na pieskovisku pomaly prejdem k Miške a poviem jej "toto dievčatko možno nie je rado, keď mu sypeš piesok na nožičky, poď, oprášime ho". Dievčatko, ktoré medzitým vstalo, si so zaujatím z tohto nového zážitku necháva od nás oprašovať nožičky, jej matka sa uspokojí. Zaujímavé, že sedieť v piesku nevadilo, ale pieskom trochu poprášené kolená už veľmi vadia, nerozumiem, vlastne sa ani príliš nesnažím porozumieť, vypúšťam to z hlavy.

Hneď nato dievčatko zase sedí v piesku a Miška čupí oproti nej. Len tak mimochodom v rukách premŕva piesok, nevenujem tomu veľkú pozornosť. O chvíľu asi dievčatko spomenulo čosi o piesku v tvári, lebo zas počujem rozčúlený hlas spovedľa ihriska "Čože?! Sype ti piesok do tváre? Do očí? Poď sem, tu mám vodu, umyjem ťa!" Tak neviem, mne sa nezdalo, že by sa dievčatko nejak veľmi sťažovalo na piesok v očiach, skôr sa usmievala, s pieskom v očiach by sa asi správala trochu inak. Nechávam to tak, nič neriešim, nevidím, čo by som mala riešiť. Dievčatko už poslušne prišlo k svojej mame, ktorá ju čistí vodou z fľaše. Chvíľu sa sústredím na vietor, fúkal smerom od dievčatka k Miške, takže ak Miška naozaj vyhodila piesok do vzduchu, hodila ho na seba. Pozerám na ňu, naozaj má na ofine zopár zrniek, tak možno skutočne jedno zrnko pristálo aj na tvári dievčatka. Tiež popritom rozmýšľam, prečo niekto tak usilovne zmýva piesok vodou. Veď výhoda hry v piesku je v tom, že netreba umývať, stačí nechať zaschnúť a oprášiť, nie ako keď sa dieťa hrá v blate. Nerozumiem tomu.

Tak banálna príhoda a tak náročné je pre mňa sledovať, čo sa vlastne deje.

Kytica zo záhradky

2011-05-24T22:07:00.002+02:00

Miška sa nám stará o kvetinovú výzdobu v dome. Po sedmikráskach a púpavách prišli na rad ruže, kúkoľ a mak. K niektorým kvetom už priraďuje mená, tak "pupa" je púpava, "ma" je mak, "kúko" je kúkoľ.

A zase nové mačiatka

2011-05-24T22:00:00.000+02:00

Dve z mačiek, ktoré sa u nás pravidelne stravovali, majú malé mačiatka. Obe usúdili, že v starej vani v pivnici, vedľa vyradeného splachovača, medzi starými igelitmi, vrecami a plastovými hadicami je to správne miesto, kde ich mačiatka budú v bezpečí. Dokopy ich je deväť, takže máme tuším čo rozdávať.

Šatočky

2011-05-21T01:08:00.003+02:00

Veľmi jednoduché šatočky na trochu chladnejšie dni, pleteté podľa tohto návodu. Robila som ich z mojej obľúbenej priadze Rustico, na ihliciach č.2,5. Je o dosť tenšia než priadza v originále, takže krajka na spodnom leme šatočiek je jemnejšia, aj keď som ju pozmenila tak, aby mala šírku 12 očiek namiesto pôvodných 10. Šatočky sú dosť veľké a pohodlné, mali by byť dobré aj na jeseň a zimu.

Akurát ma mrzí, že som tak mizerný fotograf, len tak každá dvadsiata moja snímka je ostrá. Nafotila som so šatočkami spústu obrázkov. Hoci sú dosť biednej kvality, vďaka Miškinmu úsmevu stoja za uchovanie, sú teda v albume.

Čo s denným spánkom?

2011-05-19T17:15:00.003+02:00

Kým bola Miška chorá, kvôli chorobe bola o čosi unavenejšia a potrebovala si častejšie zdriemnuť. Na jej denný režim tak mala choroba pozitívny vplyv: cez deň bola unavená okolo obeda, vtedy som ju uspala. Je pravda, že denný spánok sa jej trochu pokazil, musela som ju zase uspávať aj uprostred neho, tak ako ju musím uspávať aj v noci. No večer na ňu zas pekne padla únava a okolo ôsmej-deviatej chodila spávať.

No ako vyzdravela, vrátila sa do svojho rozbitého režimu-nerežimu. Cez deň býva na zaspatie až okolo tretej-štvrtej, denný spánok niekedy ťahá vkuse, niekedy ju treba douspávať, a večer potom nie a nie spať. Keď ju zobudím uprostred denného spánku, prípadne ju nedouspávam, je mrzutá, plačlivá, otrávená, a trvá to asi tú dobu, čo by potrebovala ešte spať, potom ožije a zase žije hlboko do noci.

Tak predvčerom zaspala o štvrť na štyri. O štvrtej sa prebrala, plakala, že chce ešte spať. No douspávať sa mi ju nepodarilo, lebo ju začal dusiť kašeľ, posledný pozostatok choroby, a dusil ju tak dlho, až sa celkom rozobrala. Večer zaspala asi o desiatej.

Ráno spala nezvyčajne až do trištvrte na deväť, aj keď od šiestej to už bol taký ľahký spánok, každú chvíľu bola hore. Uvažovala som: ak vydrží bdelá tých svojich osem hodín, unavená bude o piatej, tak to ju už neuložím, skúsim ju zabaviť a uložím ju skoro na nočný spánok, aspoň sa jej ten režim posunie. No zase zaspala o tretej. O trištvrte na štyri potrebovala douspávať, chvíľu som teda ostala s ňou, potom ťahala až do šiestej, zriedkavý to úkaz, zvyčajne ťahá hodinu a pol. Zobudila sa veselá, energická, skrátka hromádka dobrej nálady. Pred desiatou sa mi zdalo, ze by snáď už mohla zaspať, no nieee. Paľo jej teda navrhol, že si s ňou pôjde čítať do postele rozprávky, akože idú zaspávať spolu. Miška to hneď brala ako super nápad. Tak si čítali. Ja som chvíľu vedľa oddychovala a počúvala rozprávku ("Kto odjedol kašu z mojej misky?", "Ktooo??" ozval sa Miškin rozhorčený hlas. "A kto zjedol všetku moju kašu?", "Ktooo??" zas rozhorčený hlások ....) Potom ešte jedna rozprávka, potom vraj Miška chce mlieko... o pol jedenástej Paľo už spal a Miška žila ďalej. Pred pol dvanástou konečne zaspala.

Dnes spala ráno zase skoro do deviatej. Hm, vravím si, v noci dlho nespala, snáď bude cez deň skorej unavená. No nie, ešte o tretej Miška nejavila známky únavy, ani náhodou nemienila spať. Žeby som ju potiahla bdelú do večera, nech nechodí spať stále neskôr a neskôr? Nie, o štvrtej zrazu s ňou už nebola rozumná reč, čo bola tak unavená, pred pol piatou spala.

Tak neviem, či to treba len prečkať a či sa to dá nejak uľahčiť. Vyzerá to veľmi podobne, ako keď išla vynechať pri troch spánkoch tretí, pri dvoch druhý: posledný denný bol akoby tuhší, ťažko sa z neho preberala, až nakoniec splynul s nočným spánkom. Neviem, či ju budiť, či to nechať tak, aj jedno je zlé, aj druhé. Snáď to nebude dlho trvať.

Prvýkrát s chorobou u doktora

2011-05-11T11:33:00.004+02:00

Miške sa na začiatku víkendu síce s kašľom výrazne polepšilo, no potom to akosi ustrnulo, nikam sa to celé nevivíjalo. Stále ju občas pchytili záchvaty kašľa, stále z nej tečú sople, ráno farebné, počas dňa sa vyčíria. Tak som si povedala, že ju pre istotu idem ukázať doktorovi. Radšej sa tam preženiem zbytočne akoby som mala niečo zanedbať, predsalen má väčšie skúsenosti z virózami u detí ako ja a lepšie bude vedieť, ako Miške uľaviť.

Najprv som doktorovi popísala doterajší priebeh choroby. Dodala som, že to už chytil aj Paľo a začal sa sťažovať, že to začína cítiť až kdesi na prieduškách. (Aj keď je fakt, že on si to cez víkend podporil studeným pivom a kofolou.) Že mám dojem, že to Miške nejak zastagnovalo, nevidím už žiadne zlepšovanie. Opýtal sa ma potom na Miškinu stravu. Žiadna sláva to nikdy nebola, teraz je to ešte horšie. Špenát zjedla s chuťou, ale inak len tak zobká. Z fazuľovej polievky so zeleninou včera vychlípala akurát trochu šťavy. Večer si dala dve-tri lyžičky cestovín so zeleninovou omáčkou. Z jablka si odhryzne tak za nechet.... Tak to doktor skomentoval, že múdre dievčatko.

Podľa priebehu choroby ide jasne o nejakú virózu. Z hľadiska potravinových teórií (ktorých je doktor zrejme veľkým fanúšikom) je organizmus prekyslený a snaží sa tú kyslosť zo seba dostať von všetkými možnými spôsobmi - hlienami, prípadne i hnačkami. Ach áno, povedala som, Mišku aj preháňalo, len som nevedela, či je to z choroby, lebo ju zvykne dosť preháňať aj zo zubov.

Takže neponúkať žiadne ovocie, ani cestoviny, ale zeleninu, zeleninu, zeleninu, snáď aj nejakú ryžu. Najlepšia je tekutá zeleninová strava. Že či som jej na ten kašeľ niečo dávala. Skúšala som sirupček, ale vôbec ho nechce. Dobre, tak mám natierať celý hrudníček nejakým balzamom, ktorý jej pomôže uvoľniť tie hlieny. Potom prikryť chrbátik uteráčikom a jemne poklepkávať. Toto robiť niekoľkokrát denne. Kvapky do nosa som skúšala? No teraz pravdupvediac ani nie, kedysi predtým som skúšala, ale tak rázne sa bránila, že to už nerobím. V poriadku, keď nechce, tak ostaneme pri tom balzame. Liečeníe by malo byť čo najpríjemnejšie.

Potom doktor Mišku ešte pozorne popočúval, ale už nič nové to neprinieslo, počuť vraj v hrudníku tie hlieny. Spomenula som ešte, že Miška si občas položí rúčky na ušká, tak či to nemôže tiež niečo znamenať. Prezrel teda ešte aj ušká. Vraj bubienky sú trochu vyduté von, to z tých hlienov, a vonkajší zvukovod hlavne na ľavom ušku trochu zapálený. Predpísal mi na to kvapky.

Nemám sa obávať, vraj rýchlo uvidím zlepšenie. Balzam, detský prieduškový čaj a kvapky do uší určite pomôžu. K tomu Mišku treba vyháňať von na vzduch a na slnko.

A zase choroba

2011-05-08T23:24:00.004+02:00

Na Mišku niečo liezlo už cez víkend, súdiac podľa toho, ako sa správala v sobotu na oslave. Chorá nevyzerala byť ešte ani v nedeľu, no v pondelok jej už teplota vystúpila na 39,2, teda toľko som jej podvečer namerala. Denný spánok odveci, stále sa budila, to isté v noci. V utorok bola teplota už nižšia, tuším len okolo 38, ostal ale trochu kašeľ a záplava žltozelených sopľov. No stále to neustupovalo. V stredu podvečer zase teplota vystúpila na 39,5. Na rozdiel od minulej choroby jej tentokrát teplota navečer neklesala, spávať chodila s horúčkou, a podľa toho ten spánok aj vyzeral. Budila sa často a s krikom, aj okolo seba mlátila ručičkami, akoby sa jej niečo zlé snívalo. Vo štvrtok zase len kašeľ a sople, no kašeľ o dosť nepríjemnejší a mohutnejší než v prvé dni. Od začiatku týždňa sme sa spolu (akože sa hráme) naparovali nad hrncom so šalviou, počas minulej choroby sa mi zdalo, že jej to od kašľa pomohlo. No teraz to bolo horšie, kašeľ ju dosť dusil hlavne keď zaspala, prebúdzal ju, nemohla preň spať. Paľo aj kúpil nejaké kvapky od kašľa, no nedarilo sa mi ich do Mišky dostať. Vlastne sa mi do nej nedarilo dostať skoro nič okrem mlieka. V ďalšie dni už horúčku Miška nemala, no povedala som si, že ak sa jej kašeľ cez víkend výrazne nezlepší, zájdem s ňou v pondelok k doktorovi.

Od Mišky čosi chytil aj Paľo. S radosťou dojedal kvapky od kašľa, ktoré Miška nechcela. Hovoril, že sa cítil tak trochu dolámaný, že asi išlo o nejakú slabšiu chrípku. V stredu večer prišiel z klubu s tým, že medzi ľuďmi sa vedú také reči, vraj teraz kolujú dva druhy chrípky, jedna sa vraj usádza nižšie v hrdle a druhá vyššie, takže človek môže mať obe chrípky naraz. (No, aspoň majú ľudia o čom rozprávať, že kde sa kde ktorá chríkpa usádza... hmmm...). Vraj nejaký známy nejakého kamaráta z klubu už tri týždne leží doma na antibiotikách s chrípkou. Tomu tiež veľmi nerozumiem, veď chrípka je viróza, tak prečo na to nasadzujú antibiotiká? Nechápem, asi mi čosi ušlo. To zďaleka nepočujem prvýkrát, že chrípku si ľudia liečia antibiotikami.

Miške sa ale pekne polepšilo. Úplne zdravá ešte nie je, ale myslím, že to už s doktorom riešiť netreba. Zajtra v pondelok mala ísť pôvodne na kontrolu na očné, no zavolala som tam, nech jej termín presunú. Najbližší voľný bol až vo štvrtok 16.6., takže sa nám tá kontrola o mesiac posúva. Natoľko zdravá Miška ešte nie je, aby som ju zajtra ťahala do Bratislavy medzi hŕbu iných detí.

Klobúčik - čepček

2011-04-25T12:59:00.003+02:00

Síce je len apríl, no slnko je dosť ostré. Klobúčik od vlani je Miške už malý. Trieskať sa do Malaciek či Bratislavy a potom blúdiť po obchodoch kvôli jednému klobúčiku proti slnku sa mi teda vôbec nechce, a keďže vhodnú látku mám aj doma, skúsila som podľa starého ušiť Miške nový.
Vyšiel trochu širší, než by bolo treba. Na hlavičke sa síce pekne urdží a až tak zle to nevyzerá, no už slabý vietor by ho sfúkol, a o vietor v týchto končinách vôbec nemáme núdzu.

Dal by sa zúžiť, stačilo by pozdĺž jedného švíku. Druhé riešenie je navliecť doň klobúkovú gumičku, to som aj urobila. Vďaka nej pekne pevne drží na hlavičke:
Je to teraz vlastne taký starosvetský tenký bavlnený čepček.

Druhé tepláčky

2011-04-25T12:46:00.003+02:00

Z prvých tepláčkov som prevzala predný diel, ten sa mi zdal dobrý, trochu som upravila zadný diel a nové tepláčky sú na svete:
Aj dobre sedia, aj keď to na tomto obrázku nie je tak dobre vidieť, ale aspoň ilustrujem, že Miška ich nosí:
Takže môžem rozbehnúť veľkú manufaktúrnu výrobu tepláčkov. Ide to prekvapivo rýchlo. Látka sa nestrapká, takže sa ani nezdružujem endlovaním, len to rovno zošívam. Za večer sa jedny tepláčky dajú ušiť, pokiaľ ide Miška o takej ôsmej spať (čo sa jej ale v poslednej dobe veľmi nedarí, často buntoší do noci).

Vyberanie kapusty zo suda

2011-04-20T22:11:00.003+02:00

Kým varím, má Miška do komory voľný prístup, keďže vie, že so zaváraninovými pohármi, fľašami so slivovicou, vínom a podobne treba zaobchádzať opatrne. Neuveriteľné, koľko zaujímavých vecí vie nájsť na tak malom priestore. Najnovším hitom je sud s kapustou. Keď ma videla vyberať odtiaľ kapustu, musela si to okamžite vyskúšať tiež.

Nedeľné raňajky pri knižke

2011-04-20T22:10:00.002+02:00

Gumáčiky

2011-04-14T21:21:00.004+02:00

V piatok som sa Miškou zastavila v Stupave v obľúbenej predajni s obuvou. Chcela som jej nakúpiť topánky na leto. Podarilo sa mi jej vyskúšať jedny sandálky, potom začala byť príliš nešťastná. No nakoniec sa mi ju podarilo nahovoriť aspoň na gumáky. Spočiatku sa bránila, potom sa jej skúšanie gumáčikov zapáčilo. Vytipovali sme pre ňu dvoje, ružové s bielymi bodkami a tyrkysové s delfínom. Obidvoje si skúšala s veľkou radosťou, stále si ich chcela obúvať. A nie a nie si vybrať, chcela oboje. Nakoniec sa rozhodla pre ružové. Kým sú čisté, tak ich nosí po dome a nosí ich s hrdosťou. Tvári sa, akoby vďaka nim patrila do lepšej spoločnosti.

Šijeme tepláčky

2011-04-14T21:13:00.003+02:00

Vytiahla som po čase šijací stroj. Rozhodla som sa, že skúsim Miške pošiť nejaké tepláčky. Za deň je schopná zašpiniť aj troje, takže je pohodlné mať zásobu, nech nemusím púšťať poloprázdnu práčku. Kupovať také množstvo sa mi nechce, tak som skúsila okopírovať strih z jedných, ktoré sú Miške dobré. Na prvýkrát nevyšli úplne super, nesedia celkom ako by mali, no keď upravím strih, tak ich už snáď budem môcť produkovať vo veľkom, ide to celkom rýchlo.

Horúčka

2011-04-13T20:08:00.001+02:00

Myslím, že je to celkom pekné, že až vo veku 17 mesiacov si Miška prešla prvým ochorením s horúčkou. Zrejme to bude tá chrípkovitá viróza, ktorá cez víkend skosila Paľa. No kým Paľo ju likvidoval teplotou do 38, Miška to v duchu hesla "Kill´em all" hnala vyššie.

Okolo polnoci z pondelka na utorok začala mať Miška trochu pripchatý nos a bolo cítiť, že jej teplota stúpa. Zo tri hodiny spánok nestál za nič, potom si konečne s prestávkami pospala až do siedmej. Ráno sme zmerali teplotu, 37,7. Do 38 je to pohoda, vravím si, nebudeme to riešiť, len držať Mišku v kľude a teple. Trochu si doobeda pospala, aj keď bol to taký trhaný spánok, každú chvíľu sa potrebovala dojčiť. Keď krátko poobede mala 38,1, pozrela som si čo-to o horúčke. Vraj ideálna teplota na ničenie viróz ako napríklad chrípka je 39,5, netreba sa báť nechať teplotu vystúpať k 40-ke. Poobede sme ešte namerali 38,6, neskôr 39,2. Rozhodovala som sa, kedy ju začnem zrážať. Ak bude stále stúpať nad 39,5, asi vymäknem a dám Miške nejaké zábaly. Zmerali sme, 39,6. Miška bola zrelá na uspatie, tak si vravíme, nech si pospí, zmeriame po zobudení a potom sa zariadime, ako ďalej. Zostala som v spálni s ňou, nech ju môžem zakaždým douspávať, keď sa začne preberať. Keď si pospala, mala 39,4. Výborne, klesá to, necháme to tak. Do večera ešte teplota poklesla na 38,6, o pol ôsmej sa Miška nechala v pohode uspať.

V priebehu noci jej teplota klesla pod 37. No v noci sa často budila, väčšinou s dosť veľkým plačom. Dnes sa jej celý deň teplota držala pod 37, akurát z nej tiekla spústa sopľov. Cez deň nespala, nepodarilo sa mi ju uspať, večer som ju uspala o pol siedmej. Budí sa často, zrejme kvôli pripchatému nosu.

Zistila som, že pol ľavou pazuchou má Miška tuším takmer o pol stupňa vyššiu teplotu než pod pravou, aspoň tak sa to z tých pár meraní javilo. Žeby tým, že je bližšie pri srdci?

Napriek vysokej teplote Miška včera nestrácala dobrú náladu. Síce občas ubolene zastonala, no vzápätí sa zaškerila, začala na nás žmurkať (jedna z najnovších zábav) či natriasať sa do rytmu hudby. Ak práve necuckala mlieko, tak väčšinou sedela ako päť peňazí, zabalená do deky, no i pri teplote 38,6 nestrácala záujem o hry a prezeranie knižiek a bola kedykoľvek v nálade veselo pochodovať po dome. Deti tuším tú horúčku prežívajú inak než dospelí.

Nedeľné dopoludnie

2011-04-10T10:44:00.003+02:00

Nedeľa doobeda, pol jedenástej, zvyšok rodiny sladko spinká, a ja môžem v kľude piecť chlieb a variť obed.
Miška sa nejak nevie dospať, včera zaspala večer už o pol siedmej, no ráno o pol šiestej už buntošila a hnala nás z postele. Paľo bojuje s nejakou jarnou virózou. Cez týždeň ho adrenalín drží v pozore, nestíha vypnúť, a tak si to choroba vyberie cez víkend, keď sa on teší, že si konečne oddýchne.

Prvý deň bez spánku

2011-04-09T19:25:00.002+02:00

V poslednej dobe to býva kalvária Mišku uspať. Samotné uspávanie večer trvá hodinu, doba sa stále predlžuje, často sa to nezaobíde bez plaču, ako Miška aj chce spať, ale nevie zaspať. Cez deň v kočíku má tiež už problém zaspať. No minimálne ju kočíkovanie trochu skľudní a predpripraví na uspávanie. Takže denné uspávanie vyzerá nasledovne: dať na nočník, nadojčiť, šupnúť do kočíka, zo dvadsať minút pokočíkovať, vybrať z kočíka, v spálni dojčením douspávať. Dnes ani toto celé nezabralo, Miška síce vyzerala unavená, no veselo pobehovala po posteli. Po chvíli ma Paľo vystriedal, prečítal jej zo tri rozprávky, spieval, sám pri tom skoro zaspal, no Miška nič. Zase som skúsila ja, po chvíli sme to vzdali a išli sme k Tomáškovi, ktorý zvolal zopár kamarátov na opekačku. Keď sa Miška osmelila, začala sa sama pekne hrať na piesku s lopatkou a bagrom od malého Ďurka. O chvíľu sa k nej pridal aj Marcelko, o mesiac od nej starší. Miška vôbec nejavila známky únavy, so zaujatím sa hrala, o nás sa ledva obzrela. O piatej som jej dala večeru, to sa už tvárila, že by si aj dala povedať a šla spať. Večerné chystanie sa do postele prebehlo pomerne hladko, nezdala sa mi byť nijak extrémne unavená. Samotné uspávanie bolo tiež úplne v pohode, za 20 minút spala. Tak to vyzerá, že nemá význam silou-mocou sa snažiť uspať ju poobede. Ak nezaspí, síce je chvíľu v útlme, keďže je zvyknutá vtedy spávať, ale inak jej ten spánok príliš nechýba.

Jarná čiapočka

2011-03-24T20:59:00.003+01:00

Na rannej vychádzke po dvore:
Priadza Panda, háčik číslo 3.

Krajkový vzor:

1. riadok: 3 stĺpiky do troch očiek, 2 očká vynechať, do tretieho urobiť 3 stĺpiky, 2 ret. očká a 1 stĺpik, dve očká vynechať. Opakovať.
2. riadok: nad troma stĺpikmi tri stĺpiky, do medzery pod dvoma ret. očkami urobiť 1 stĺpik, 2 ret. očká a 3 stĺpiky. Opakovať.
3. riadok: nad troma stĺpikmi tri stĺpiky, do medzery pod dvoma ret. očkami urobiť 3 stĺpiky, 2 ret. očká a 1 stĺpik. Opakovať.
Opakovať druhý a tretí riadok.

Čiapočka:

1. riadok: 18 stĺpikov
2. riadok: ₊ 12 stĺpikov ... 30 stĺpikov
3. riadok: ₊ 10 stĺpikov ... 40 stĺpikov
...
8. riadok: ₊ 10 stĺpikov ... 90 stĺpikov
9. riadok: ₊ 6 stĺpikov ... 96 stĺpikov
10. riadok: ₊ 4 stĺpiky ... 100 stĺpikov
11. riadok: ₊ 4 stĺpiky ... 104 stĺpikov
12. - 14. riadok: stĺpiky bez pridávania
15. - 22. riadok: krajka (13 opakovaní vzoru)
22. a 23. riadok: krátke stĺpiky bielou priadzou
24. riadok: račie stĺpiky

Nočný spánok bábätiek

2011-03-20T21:30:00.003+01:00

Na článok som narazila ešte v dobe, keď som bola plná neistoty ohľadne tzv. spánkových tréningov. Cítila som sa gniavená informáciami, že niečo robím zle, keď Miška nevie zaspať sama a keď sa vytrvalo každú noc niekoľkokrát zobudí a potrebuje moju pomoc, aby mohla pokračovať v nočnom spánku, že jej ubližujem, keď sa ju nesnažím zbaviť tohto "zlozvyku". Na nočnom vstávaní nebolo zlé to vstávanie samo, zlá bola tá neistota, či robím dobre, čo robím.

Článok som si vtedy aj písomne preložila do slovenčiny, svoj blog využívam ako príležitosť uchovať si ho.

Tu je originál: Sleeping through the Night

a nasleduje preklad:
-------------------------------------------
Nočný spánok bábätiek

Katherine A. Dettwyler, Ph.D.
Department of Anthropology (Katedra antropológie),
Texas A & M University

(Tento text bol pôvodne adresovaný konkrétnemu človeku. Je trochu upravený, aby bol menej špecifický.)

Som profesorkou antropológie a výživy s čiastočnom úväzkom na A&M univerzite v Texase (čiastočne na dôchodku) a vo svojom výskume sa zaoberám postojmi a praktikami vo výžive bábätiek a detí v rôznych kultúrach a z hľadiska evolúcie, ako aj zdravím a prospievaním detí. Z vlastnej skúsenosti viem, že byť prvýkrát rodičom je veľmi náročné, najmä keď očakávania nezodpovedajú skutočnosti, a tiež keď nás naša kultúra učí, aké potreby by deti mali mať, čo by mali chcieť, ako by sa mali správať, a zrazu naše deti akosi tieto predstavy nespĺňajú. Zmieriť sa s týmto nesúladom medzi očakávaniami a skutočnosťou môže byť pre novopečených rodičov veľmi náročné. Niektoré deti je možné nasmerovať, presvedčiť či donútiť, aby splnili očakávania našej kultúry, a deti budú pekne prospievať. Inokedy síce deti splnia kultúrne očakávania, avšak na druhej strane stratia zmysel pre to, kým sú, stratia sebavedomie a vieru, že svet je bezpečné a dôveryhodné miesto, a niekedy bude dokonca ohrozené ich zdravie a život. Pravdepodobne nikde nie sú kultúrne očakávania a skutočné potreby detí vo väčšom konflikte ako v oblasti častosti dojčenia a charakteru spánku.

Ľudské mláďatá sú uspôsobené (či veríte že evolúciou počas miliónov rokov alebo Bohom, na tom nezáleží) tak, aby sa dojčili *veľmi* často, vychádzajúc zo zloženia mlieka u nášho druhu, z faktu, že u všetkých vyšších primátov (primáty sú zoologický druh zahŕňajúci ľudí, medzi vyššie primáty patria aj opice) nosia matky svojich potomkov na rukách alebo na chrbtoch po niekoľko rokov, ďalej z veľkosti žalúdka malých detí, z rýchlosti, ktorou je materské mlieko strávené, z potreby takmer nepretržitého prísunu živín pre rast obrovského mozgu (obzvlášť u ľudí) a tak ďalej. Slovami "veľmi často" myslím 3-4 krát za hodinu, s trvaním vždy niekoľkých minút. Spôsob, akým sú niektoré malé deti v našej kultúre kŕmené, keď sa im snažíme zaviesť režim kŕmenia každé 3-4 hodiny s trvaním jedného kŕmenia 15-20 minút, je proti našej základnej fyziológii. Avšak ľudia sú veľmi prispôsobiví, niektoré matky sú schopné vytvoriť dostatok mlieka i pri takejto riedkej stimulácii a takomto vyprázdňovaní prsníkov, a niektoré deti sú schopné sa adaptovať na takéto veľké a nie časté porcie. No bohužial niektoré matky nevytvoria pri takomto občasnom dojčení dostatok mlieka a niektoré deti sa neprispôsobia režimu, sú nepokojné, veľa plačú, chcú sa dojčiť "skôr než je čas", nerastú dobre a neprospievajú. Samozrejme sa zvyčajne zvaľuje vina na matku - "Nemáš dosť mlieka" - namiesto na kultúrou spôsobené očakávanie, že dojčenie každé 3-4 hodiny má byť dostatočné, a matka začína dokrmovať umelým mliekom, čo ju vtiahne do špirály vedúcej k úplnému odstaveniu. Ľudské mláďa je tiež uspôsobené byť dojčené minimálne 2,5 roka, pričom mnoho indikátorov naznačuje, že skutočný fyziologický vek pre odstavenie je 6-7 rokov, bez ohľadu na to, čo diktuje vaša kultúra. Môžem vám ohľadne týchto skutočností dať referencie k môjmu výskumu, ak máte záujem.

To isté platí pre spánok. Ľudské mláďatá sú uspôsobené spať so svojimi rodičmi. Hmat je u primátov spolu so zrakom najdôležitejší zmysel. Mláďatá primátov sú nosené na tele matky a spia pri nej celé roky po narodení, často aj po odstavení. Očakávaný vzorec správania je pre matku a dieťa spať spolu a pre dieťa dojčiť sa počas noci kedykoľvek chce. Normálne zdravé dojčené dieťa spiace so svojou matkou neprespí noc (povedzme 7-9 hodín bez prerušenia) až do veku 3-4 rokov, aj keď už nočné dojčenie nepotrebuje. Opakujem - je to NORMÁLNE a ZDRAVÉ. Výskum Dr. Jamesa McKennu ohľadne spoločného spania jasne poukazuje na nebezpečenstvo osamelého spánku malých detí, keď tieto vkĺzajú do abnormálnych fáz veľmi hlbokého spánku, pri ktorých je pre ne veľmi ťažké sa vyrušiť, keď nastane apnoe (zastavenie dýchania). Pri spoločnom spaní matka monitoruje spánok a dych dieťaťa, dokonca i keď sama spí. Keď u dieťaťa nastane apnoe, vyruší dieťa svojím pohybom a dotykom. Toto považujeme za hlavný mechanizmus, ktorým sú deti spiace s matkou chránené pred syndrómom náhleho úmrtia. Inými slovami, mnoho prípadov tohto syndrómu u detí, ktoré spia samé, pripisujeme tomu, že sa tieto deti naučili prespať dlhé časové úseky vo veľmi skorom veku, takže sa ocitajú v dlhých fázach hlbokého spánku, nastane apnoe, a nablízku nie je nikto, kto by to spozoroval a vyrušil ich, takže nezačnú znovu dýchať. Spoločné spanie tiež umožňuje matke monitorovať teplotu dieťaťa počas noci a byť pri ňom, keď zvracia, rozkašle sa, či proste zabezpečiť normálne bezpečné prostredie, ktoré bábätko či dieťa prirodzene očakáva.

Je to pohodlné pre rodičov? Nie!

Je pre niektorých "prvorodičov" náročné prispôsobiť sa? Áno!

Niet pochýb, že priepasť medzi tým, čo nás učí naša kultúra očakávať od spánku dieťaťa (prečítať rozprávku, prikryť, zhasnúť svetlo a nevidieť sa nasledujúcich 8 hodín) a skutočnosťou, ako zdravé a normálne deti naozaj spia, je obrovská.

Ale prvé kroky k vysporiadaniu sa s faktom, že vaše dieťa neprespí noc či nechce spať bez vás, sú uvedomiť si, že:

(1) Neprespať noc do veku 3-4 rokov je normálne a zdravé správanie sa ľudských mláďat.
(2) Vaše dieťa nie je náročné, ani vami nemanipuluje, je normálne a zdravé a správa sa primerane svojmu druhu.

Keď akceptujete tieto jednoduché fakty, starať sa o vaše dieťa v noci bude omnoho ľahšie. Keď sa vzdáte predstavy, že vaše dieťa má spať v noci 8 hodín v kuse, a budete vnímať nočné vstávanie k dieťaťu ako vzácne a pominuteľné chvíle, veľmi rýchlo si zvyknete.

Vrelo doporúčam knihu Nighttime Parenting od Dr. Searsa. Prvé roky našich detí sú veľmi dôležité a majú veľký vplyv na ich životy. Prejde to všetko príliš rýchlo. Napĺňať potreby našich detí počas týchto začiatkov sa v ďalších rokoch veľakrát vyplatí.

Sprchovanie

2011-03-19T22:13:00.002+01:00

Mišku vôbec nekúpem. Odmieta sa vo vani posadiť, akoby sa toho bála. Takže keď treba, nanajvýš ju osprchujem. Sem som vybrala peknú optimistickú fotografiu:
No zďaleka to pri sprchovaní nevyzerá len takto ružovo, realistickejšia dokumentácia je v albume. Pravdou je, že od narodenia Miška nebola nejakým veľkým fanúšikom kúpania. Aj keď v lete sa v bazéne čľapkala veľmi rada, vždy až výskala od radosti, keď tam šla. Však snáď si to obľúbi aj v tomto roku.

Moje štipce!

2011-03-18T21:44:00.003+01:00

V Žiari sa Miška stretla s Radkom, Martinkom a s Julinkou. S Julinkou došlo k drobnej nezhode, keď sa Miška začala zaujímať o štipce, s ktorými sa Julinka práve hrala.
Toto malé stretnutie skončilo plačom na oboch stranách. Pri tejto príležitosti som si spomenula na pravidlá vlastníctva u batoliat:

To, čo vidím, je moje.
Čo je tvoje a ja to chcem, to je moje.
Čo je moje, je moje navždy.

Niet divu, že s týmito pravidlami tak často docháda ku konfliktom.

Šestnásť mesiacov

2011-03-18T21:29:00.003+01:00

Oproti poslednému mesiacu sa veľa nezmenilo. Vývoj už naoaj nie je taký búrlivý ako počas prvého roka. No ešte tento mesiac zachovám tradíciu aspoň pár poznámkami.

Zubov má Miška 16, všetky okrem pätiek.
Testuje rôzne spôsoby presunu z miesta na miesto. Okrem normálnej chôde skúša aj cúvanie či pohyb do boku. Znovu sa jej zapáčilo lozenie po štyroch, okrem svojho pôvodného štýlu (jedna noha na kolene, druhá na chodidle) lozí aj štandardne (obe nohy na kolenách). Predpokladám, že zopár spôsobov ešte preskúša, kým príde k rovnakému záveru ako všetky deti, a síce, že najlepší je presun behom.
S nočníkom nič nové - sú dni, keď doň ciká nádherne, a sú dni, keď ho nechce.
Keď spievam, občas ma dopĺňa rytmickými popevkami, naozaj sa krásne a efektne triafa do rytmu.

Veľké upratovanie hračiek

2011-03-03T20:09:00.003+01:00

Keď si nájdem čas, tak si trochu čítam o montessori pedagogike. Veľmi sa mi to páči, čím ďalej, tým viac. Veľký dôraz sa kladie na prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Posledne som si čítala o hračkách. Dieťaťu má právo na kvalitné hračky, z rôznorodých materiálov, prím hrá asi drevo. Sú samozrejme drahšie, ale aj o to ide, naučiť dieťa vážiť si predmety okolo seba. No rovnako dôležité je mať hračky pekne usporiadané. Namiesto veľkej krabice, do ktorej sa hračky jednoducho spracú, by mali byť hračky radšej pekne poukladané na poličkách, odkiaľ si ich dieťa samo ľahko vyberie. Poriadok je dôležitý, dáva deťom pocit, že sú pánmi situácie, keď sú hračky pekne poukladané vedľa seba na dostatočnom priestore. Ak hračka pozostáva z mnohých drobných kúskov, majú byť tieto vložené v krabičke (krabička z prírodného materiálu preferovaná pred plastovou) a táto uložená v poličke. Dieťa sa tak aj veľmi ľahko naučí odkladať hračky naspäť na svoje miesto.

Tak som sa pozrela na situáciu u nás. Miška má naozaj hračky uložené v poličkách, kam sama pohodlne dočiahne, a tak si aj zvykla ich odtiaľ sama vyberať (s ukladaním naspäť je to zatiaľ bieda). No je ich spústa, poličky sú príliš plné a naspodu je niekoľko krabíc či iných nádob, do ktorých sú nahádzné drobné predmety, s ktorými sa kedy hrala, mnohé aj rozsypané okolo. Skrátka je to do tých políc napratané, len nech to nie je rozhádzané po celom dome. Rozhodla som sa to reorganizovať. Vyhádzala som von všetky predmety, s ktorými sa Miška už dlhšiu dobu nehrala. Kým som to robila, Miška tam nachádzala svoje staré hračky a s mnohými sa s novým potešením začala hrať. Vidím, že tento montessori pokyn má čosi do seba. Hračky tam stále boli, hocikedy si ich Miška mohla vziať a hrať sa s nimi, no nerobila to, lebo to bolo zhrnuté na hromádky, v ktorých by sa musela prehrabať. S hračkami, ktoré boli vyložené v nepreplnenej poličke sa hrávala stále. Nasypala som teda väčšinu do papierovej tašky, tú dám preč, a čas od času budem hračky na poličkách obmieňať. Keď sa niektorých nebude vôbec chytať, časom ich asi nemilosrdne vyhodím alebo posuniem niekomu inému.

Ako inak, upratovala som spolu s Miškou. Najprv vyhodiť, čo zavadzia:

a potom pekne poutierať poličku od prachu:

Ukladanie do poličky ale uz ostalo na mne.

Hra s vodou

2011-02-28T21:55:00.003+01:00

Prelievanie vody je jedna zo základných montessori aktivít. Ani sa nedivím, Miška je vodou fascinovaná. Len škoda, že ju zakaždým po takejto hre treba celú prezliecť, čo sa spravidla bez plaču nezaobíde.

Klaviristka

2011-02-28T21:53:00.002+01:00

Strapatý portrét

2011-02-28T21:51:00.001+01:00

Dnešné ráno

2011-02-25T21:52:00.002+01:00

Skúmanie krbového náradia

2011-02-24T21:54:00.003+01:00

Ďalšie fotky v albume.

Čistenie parapetu

2011-02-24T21:47:00.003+01:00

Táto moja činnosť sa Miške zdala tak zaujímavá, že som aj jej musela dať špongiu, a nechala som ju hodnú chvíľu sa realizovať. Natoľko ju to pohltilo, že sa kľudne nechala fotiť a vôbec sa nevyškierala do objektívu, ako to zvyčajne robieva.
Pár podobných fotiek je v albume.

Nábytkolezecké obdobie

2011-02-24T21:42:00.003+01:00

Pokiaľ na mne Miška nevisí
tak sa oddáva svojej novoobjavenej vášni vyliezať dohora, kam sa len dá. Na hokerlík to ide v pohode, na stoličku sa zatiaľ len pokúša.

Poradňa u pediatra

2011-02-18T21:29:00.002+01:00

Poradňa bola už predvčerom. Hmotnosť 11,1 kg, výška 84 cm. Čakala som, že bude vážiť viac a merať menej, tak som bola trochu prekvapená. Stále sa drží pekne svojej rastovej krivky dosť vysoko nad priemerom.

Sestrička sa ma ešte v čakárni opýtala, ako som si to rozmyslela s očkovaním. Na tejto poradni by totiž Miška podľa plánu mala dostať MMR vakcínu, no keď som ju bola pred pár mesiacmi dať zaočkovať treťou dávkou hexavakcíny a prevenaru, tak som sestričke vravela, že mám z tej MMR vakcíny zmiešané pocity a nie som si istá, či chcem, aby ju Miška dostala. Odpovedala som teraz sestričke, že by som bola rada, keby sa to očkovanie minimálne odložilo, kým Miške nevylezie aj posledná trojka, lebo kvoli tým zubom dosť hnačkuje a občas má aj zvýšenú teplotu.

V ambulancii doktor rázne pristúpil k Miške a veselo ju pozdravil. Miška má ale bohužiaľ práve také nejaké obhanbievacie obdobie, tak sa hneď nešťastne rozkričala a drala sa mi na ruky. Počúvanie srdiečka tak bolo potom dosť náročné, no nejak sa to zvládlo.

Doktor sa opýtal na očné vyšetrenia, tak som mu povedala, že najbližšie by sa už malo rozhodnúť, či Mišku budú operovať. V ordinácii na Kudlákovej má termín v apríli a na Kramároch v máji. No že už asi nebudem chodiť do oboch ambulancií, lebo je to pre Mišku dosť stres a v oboch vlastne hovoria to isté. Tak mi doktor odobril rozhodnutie chodiť už len na Kramáre.

Ďalej sa doktor zaujímal o Miškin apetít. Priznala som, že teda žiadna sláva to nie je. Doktor sa ma opýtal, či s tým mám nejaký problém. No, vlastne ani nie. Alebo niekto z rodiny s tým má problém? Nuž ani nie. To skôr keď vidím, ako dobre jedia iné deti, tak vidím, ze Miška teda naozaj nie je veľký jedák. Vraj sa tým vôbec nemám trápiť, je to proste Miška, papá tak ako papá, pekne priberá, tak niet čo riešiť. Spomenula som doktorovi, že som sa Miške snažila dať aj nejaké mliečne výrobky - jogurt, syr, smotanovú zátrepku do polievky, ale dosť rázne mi to odmieta. Tak tým sa vraj tiež nemám trápiť, človek vraj mliečne výrobky ani nepotrebuje. Zelenina, obilniny, strukoviny dodajú telu dosť živín. Miška sa celý život nemusí s mliekom a mliečnymi výrobkami stretnúť. Povedala som mu, že to by bol pre mňa teda dosť exotický jedálniček, lebo ja sama som na mlieko a mliečne výrobky veľmi zvyknutá. Tak neviem, či sa v tomto zhodneme. Doktor mi odporučil jednu knihu o výžive, obsahuje i recepty, aj DVD s videami prípravy náročnejších jedál, nejaké pokyny ohľadne stravy pri rôznych zdravotných problémoch a tak ďalej. Vraj občas treba tú knihu brať trochu s nadhľadom, keď napríklad odporúčajú "makrobiotickú slivečku" či nejaké exotické suroviny a koreniny, ale inak vraj naozaj stojí za prečítanie. Mlieko človek vôbec nepotrebuje, vlastne ani mäso človek nepotrebuje... Povedala som doktorovi, že veď ale človek predsa nie je bylinožravec. Doktor sa zarazil a zaškeril, akoby mi práve chcel povedať opak, tak len poznamenal, že veď prečítajte si to, stojí to za to.

Na záver som ešte nadhodila tému MMR vakcína a jej zmysel. Ledva som začala, doktor ma svojím výrazom tváre v podstate okamžite odhovoril od tohto očkovania. Opýtala som sa na riziká detských chorôb: v podstate má dieťa akurát pár dní vysokú teplotu a prípadne sa ešte vyhádže. Že mumps je nebezpečný pre chlapcov, ružienky pre tehotné ženy - prečo sa tým teda očkujú plošne všetky deti v tak skorom veku? Vraj biznis. A že osýpky sa môžu dostať na mozog a spôsobiť šarapatu? No áno, komplikácie sa môžu vyskytnúť, ale sú vraj straaašne zriedkavé. A ešte, čím skôr dieťa prekoná detskú chorobu, tým ľahší priebeh bude mať. Chlapcov s osýpkami posielali hrať futbal s ostatnými deťmi, nech to tie od nich rýchlo pochytajú. No áno, povedala som, ale keď sú teraz deti očkované proti týmto chorobám, tak má Miška slabú šancu to rýchlo chytiť, prekonať a vybudovať si prirodzenú imunitu. No áno, to je dnes asi trochu horšie. Môžem Miške napríklad, keď príde do produktívneho veku, dať urobiť test na protilátky na ružienky (možno to prekoná ani nezbadám ako) a podľa výsledku sa rozhodnúť, čo dalej. No ale môžu byť problémy, keď Miška bude mať ísť do škôlky a do školy, že ju nezaočkovanú nebudú chcieť. Áno, to je problém, no kým on bude v tejto ordinácii, tak mi bude zo všetkých síl pomáhať ho prekonať. S tým očkovaním je to ťažké, vzdychla som si, áno, internet je plný kadejakých informácií, ale je problém sa v tom zorientovať, neviem, čo je seriózny zdroj, čo je prehnané, čo je prekrútené... Doktor mi ukázal knihu, čo práve číta o očkovaní, vraj najlepšia, čo pozná, napísal ju doktor, čo sa dlhé roky zaoberal touto problematikou, je plná serióznych faktov. Vypýtala som si autora a názov, že sa po nej pozriem. Nakoniec som sa ešte opýtala na očkovanie proti tbc, čo má Miška zatiaľ odložené, či je pravda, že sa to bude rušiť. Vraj je to možné. Ja som len chcela vedieť, či teda oficiálne nič nezanedbám, keď sa nebudem o to zaujímať a Mišku nechám nezaočkovanú. Tak doktor len mávol rukou, že na to sa mám naozaj vykašľať.

Najbližšia poradňa je až vo veku dva a pol roka, takže dovtedy dovidenia, iba ak by som si to rozmylela s tým očkovaním, tak mám zavolať, inak máme zatiaľ záznam, že očkovanie odložené. Začnem sa tuším trochu zaujímať o legislatívu ohľadne odmietnutia povinného očkovania.

Pätnásť mesiacov

2011-02-17T12:02:00.003+01:00

Režim stabilný, okolo obeda spí zhruba hodinu a pol. Predtým dostane na raňajky trochu ovocia s ovsákmi, pred spaním polievku, po zobudení ďalšie jedlo a jedno ešte na večeru (zelenina, cestoviny, obilniny), pomedzi to si obhrýza nejaké pečivo, niekedy ovocie, chrumky a podobne. Veľa toho nezje, ale stále je výdatne dojčená.
Zubov má 15, vyliezli trojky, chýba ešte pravá horná, už pekne presvitá, no ešte sa neprerezala. Príležitostne kvôli nej ešte hnačkuje, občas má trochu zvýšenú teplotu, no už to nie je zďaleka tak intenzívne ako povedzme pred mesiacom.
Snaží sa rozprávať - opakuje po nás niektoré slabiky. Vačšinou veci pomenúva prvým písmenom alebo prvou slabikou, tak "vlá" sú vlásky, "vtá" je vtáčik, "ľa" je ľad, "m" je motýľ, mačka a kadečo iné, podľa kontextu, "pa" je pás (na nosenie, so sedátkom) ale aj lopata, "alalala" sú okuliare...
Veľmi sa začala zaujímať o osud obsahu nočníka. Asi pred dvoma týždňami zaviedla akciu, ktorú volám "večerný kakací rituál". Nechá sa pred spaním posadiť na nočník, prípadne sa naň sama vypýta, s nadšením sa doň vykaká a potom ide hrdo vyniesť obsah do záchoda. Sama doň naleje vodu, aby ho vypláchla, a keď je už čistý, posadí sa naň znova a kaká ďalej, často celú akciu zopakuje aj do tretice. Niekedy sa naň vypýta aj počas dňa, častejšie na kakanie ako na cikanie. V poslednej dobe naozaj zriedka kaká do plienky.
S nadšením tancuje: na hudbu, na zvučku rádia Devín, na zvony na veži a už sa mi roztancovala aj na strúhanie mrkvy. S Paľom sme si práve všimli, že má dokonca viacero tanečných štýlov: prešľapovanie z nohy na nohu, vrtenie bokmi a pohupovanie sa v kolenách.
S hračkami manipuluje stále cieľavedomejšie: postaví na seba tri-štyri kocky, pospája misky do guličiek, ceruzkami čmára po papieri (a po zemi a po stene)
Napodobňuje ma vo všetkom možnom - v čistení zemiakov, v utieraní riadu, v polievaní kvetov, v zametaní podlahy...

Presýpanie čaju

2011-02-09T21:54:00.003+01:00

Dlho som odolávala naliehavej Miškinej požiadavke nechať jej úplnú voľnosť, keď sa hrá so sáčkom alebo s krabičkou čaju. No nenechala si vytĺcť z hlavy, že to nie je dobrý nápad, naopak, stále nástojčivejšie trvala na svojom želaní. Tak som dnes rezignovala a vyhradila som jej jednu krabičku. Začali sme s presýpaním čaju lyžičkou z krabičky do misky. Síce to bolo zaujímavé, no samozrejme to onedlho pokračovalo vyhadzovaním čaju z lyžičky kade-tade, vysýpaním obsahu krabičky do misky i na zem, kreslením obrazcov v čaji na zemi a rozmetávaním čaju do širokého okolia.

Biliard

2011-02-05T19:24:00.003+01:00

Detskej postieľke sme akosi neprišli na chuť, Mišku sme veľmi rýchlo nasťahovali do postele k nám. Keď sa začala hýbať a začalo byť nebezpečné nechávať ju tam samu, zariadili sme si spanie po japonsky: postele sme vysťahovali do zadnej izby a spíme priamo na matracoch položených na zemi. Postele v zadnej izbe teraz tvoria akýsi dvojposchodový biliardový stôl a hrať sa tam je jedna z obľúbených Miškiných aktivít. Posielame si navzájom loptičky a všetko podobné loptičkám jedným i druhým poschodím, staviame z nich veže a s mohutným pokrikom búrame...
Hodinky sa síce na loptičku nepodobajú, ale momentálne sú veľmi populárne, lebo Miška ich vie pomenovať a tak si ich vypýtať, volajú sa "ti-tá" (= tik, tak).

Olovrant

2011-01-18T21:28:00.003+01:00

Pravdupovediac Mišku nejak často do stoličky nedávam. Lepšie jedáva a viacej toho zje, keď ju nechám sa popritom aj hrať. Do stoličky ju posadím, keď prejaví záujem sama sa kŕmiť. No dnes sa dokonca sama vypýtala do stoličky, do jednej ruky chytila banán, do druhej vodu a na pár sekúnd predviedla demoverziu pekne papkajúceho dieťaťa.

Hokerlík

2011-01-18T21:06:00.003+01:00

Ručná práca domáceho majstra. Vyrobený z agátového dreva, Paľo povyberal lepšie kúsky palivového.

Domáce zvieratko

2011-01-14T20:49:00.003+01:00

Našim domácim zvieratkom sa stala babôčka pávooká.
Je to jediné zvieratko, ktoré sme si domov doniesli vedome a dobrovoľne (čiže také ako komáre, pavúky a červíky v ovocí sa nerátajú).

Štrnásť mesiacov

2011-01-14T19:53:00.002+01:00

Stále viac dojčená než samostatne jediaca. Doobeda nezje skoro nič, po obednom spánku si dá pár lyžičiek, a poriadne jedáva až večer. Vtedy zje toho podstatne viac než dovtedy za celý deň. Veľmi si obľúbila popíjať vodu z hrčeka so sosáčikom.
Konečne sa podarilo vytvoriť pravidelný režim dňa. Okolo obeda spí niečo medzi trištvrtehodinou a hodinou a pol, častejšie je to k tej hodine a pol. Večer okolo siedmej ide spať a spáva takmer dvanásť hodín. V poslednej dobe sa jej často podarí večer po zaspatí potiahnuť v kuse tri hodiny, pred polnocou sa už nebudí veľmi často. Po polnoci je to štandardne každú hodinu až dve.
Najobľúbenejšie slová sú "toto" a "tam", precvičuje ich stále, vyslovuje ich nádherne. Rada tiež odpovedá psovi "hav, hav" a zvonom na veži "bim-mja" (= bim-bam). Snaží sa napodobňovať aj iné slová, ktoré vyslovujeme, ale jazýček ju ešte veľmi neposlúcha.
Veľmi rada chodí či nechá sa odniesť na začiatok ulice, k hlavnej ceste. Na križovatke je vchod na ihrisko a z každej strany na stene namaľovaná žlto-modrá šipka. Tieto šipky ju fascinujú, stále si ich nadšene obzerá. Tiež sú na tejto kržovatke nesmierne zaujímavé oražové polklopy k plynovému vedeniu.
Zubov stále dvanásť, čiže nič nové, akurát začínajú presvitať trojky a už kvôli nim nejakú dobu hnačkuje.
Nočník - nič nové.

Červená šnúrka

2011-01-11T20:21:00.003+01:00

Necelý meter dlhá červená šnúrka so zviazavými koncami je zdrojom veľkej zábavy. Miške predvediem, že sa z nej dá zložiť akási indiánska čelenka, a prikladám ju k jej veľkej radosti na čelo striedavo sebe aj jej. Prípadne jej predvediem nejakú inú jednoduchú hru, ako som sa kedysi sama s niečím takým zabávala. To sa uz Miška sama sápe po šnúrke a následne sa s ňou vydrží zabávať aj polhodinu, nepreháňam. Neviem, či v tomto šnúrke konkuruje nejaká z kúpenských hračiek... rozmýšľam... asi nie. Miška si do nej navlečie palce alebo celé ručičky a naťahuje ju okolo seba. Orieškom bolo vyslobodiť sa, keď ju má navlečenú na oboch palcoch a ponad hlavu si ju prehodila za chrbát. Vyvliecť jeden palec, to akosi nešlo dostatočne ľahko. No keď zistila, že môže šnúrku poza chrbát zdvihnúť naspäť nad hlavu, to bolo radosti a smiechu!

Akurát, že pre mňa to nie je polhodina voľného času, keď by som si mohla niečo porobiť. Jednak treba dávať na Mišku pozor, nech sa na šnúrke neobesí, a navyše ju baví hrať sa napríklad na kresle, poskakovať pritom zo strany na stranu, takže striehnem, aby sa neprekotila cez opierku na zem. Veru, som mäkká nechať ju podľa Konceptu kontinua prevziať zodpovednosť samu za seba.

Malá gazdinka

2011-01-09T20:29:00.002+01:00

Jedným z najobľúbenejších miest na hranie je špajza. Vždy, keď Miška spozoruje, že tam otváram dvere, pribehne a hrnie sa dnu. Treba dôkladne preskúmať a poprekladať poháriky na spodnej poličke.
Dnes si dala za úlohu aj povykladať ich von pred dvere a následne poupratovať naspäť na poličku. Je zaujímavé, že hoci normálne hračky jednoducho púšťa z ruky na zem, ani jeden sklenený pohárik ešte nerozbila. Možno aj preto, že vždy, keď vidíme, ako berie do ruky sklo, tak ju upozorníme, aby bola opatrná a narábala s ním jemne.
Poháriky spratané naspäť, no ešte fľaše na zemi stoja za pozornosť:
Je to tam v tej komore naozaj všetko také zaujímavé!

Pulover

2011-01-09T20:26:00.003+01:00

Myslela som, že ho do Vianoc budem mať dávno hotový. No nejakú dobu pred Vianocami ma akosi opustila chuť štrikovať, tak som ho nakoniec dokončila až dnes. Je stále dostatočne veľký, myslím, že Miška ho bude nosiť aj dve sezóny.

Obrázky z dneška

2011-01-06T22:45:00.004+01:00

Nové nosítko, čo som si kúpila, pás na ktorom je pripevnené sedátko pre dieťa, si Miška veľmi rýchlo obľúbila. Sama mi ho často prinesie, keď chce ísť na ruky. Niekedy sa mi ju ale nechce zobrať, tak pás uviažem okolo nej a položím jej na sedátko nejakého plyšáka. Dobre sa na tom zabáva.Po obednom spánku už výborne oddýchnutá, no ešte pokojná, zatiaľ nenaštartovaná do ďalšej zábavy:
A na záver: načo kupujeme deťom hračky? Aj tak sa najlepšie zabavia s bežnými predmetmi, čo vidia okolo seba. Napríklad taká peňaženka je super vec. Je jasné, že je dôležitá, a potom tiež tých priečinkov, čo tam je, a toľko zaujímavých kartičiek v nich! Dnes som Miške dala jednu starú, naukladali sme do nej staré nepotrebné kartičky a navštíveky a okamžite sa zaradila medzi obľúbené hračky:

Kôš na prádlo

2011-01-04T21:09:00.003+01:00

A keďže mi je jasné, že pravidelní čitatelia nečakajú na naše fotografické experimenty ilustrujúce zatmenie slnka, ale na fotky Mišky, pridávam aj tie. Dnes na tému "kôš na prádlo", je to Miškine obľúbené ihrisko:
aj obľúbený dopravný prostredok:

Zatmenie slnka

2011-01-04T20:30:00.004+01:00

Hoci včera na dnešné doobedie hlásili polooblačno, u nás bolo úplne jasno, na oblohe ani obláčika. Tak sme si mohli zatmenie slnka vychutnať.

Najprv som pozháňala slnečné okuliare. Tie, čo máme, sú poriadne tmavé, určené na turistiku po ľadovci, šoférovať sa s nimi bojím, lebo cez ne poriadne nevidím. No i s nimi bola žiara slnka stále veľmi nepríjemná. Potom si Paľo spomenul, že má v pivnici zváračskú helmu a doniesol ju. Zváračské sklo je ideálne na pozorovanie slnka, urobil aj záber, zatmenie ešte pred kulmináciou:
Helma bola poriadne zaprášená, tak vraj nech je lepšie vidieť, Paľo sklo pekne vyčistil. Bolo cez ňu vidieť rovnako, naozaj pri tak tmavom skle je úplne jedno, či je vyleštené alebo zaprášené. Akurát sa zrazu cez ňu nedalo fotiť. Vrchol zatmenia sa blížil, a zábery, čo sme získali, vyzerali približne takto:
Kvôli zdrsneniu povrchu som najprv sklo poprášila hladkou múkou. Nepomohlo to. Potom ho Paľo poprášil popolom z krbu. Nepomohlo to. Nie je to také jednoduché, odfotiť zatmenie slnka. Zobrala som helmu do pivnice, metlou zvírila prach zo zeme a zaprášenú helmu doniesla naspäť. Konečne! Sklo nebolo síce tak kvalitne zaprášené, ako keď mesiace leží v stolárskej dielni, ale zatmenie sa znovu dalo odfotiť:
Akurát, že sme prepásli kulmináciu, ten uzučký kosáčik dolnej časti slnka. Nič to, sme o skúsenosť aj o poznatok bohatší.

Potom sme ešte chvíľu meditovali, ako kedysi astronómovia predpovedali zatmenia, keď ešte stredom vesmíru bola zem. Tie komplikované dráhy planét a hviezd, bol to asi väčší kumšt z toho niečo vypočítať. Ťažko sa ľudia vzdávali predstavy, že zem nie je stred vesmíru, ale slnko. A potom že ani slnko nie je stred vesmíru. Že je len bezvýznamou hviezdičkou niekde v galaxii. Ani nie uprostred galaxie. Ani len uprostred ramena galaxie, ale niekde úplne v háji. Galaktický zapadákov. A my všetci sme galaktickí vidiečania. Vidláci.

Polička do záchodu

2010-12-31T20:37:00.002+01:00

Ďalší výtvor z Paľovej stolárskej dielne. So srdiečkom, ako v každom správnom záchode.

Znovu v očnej ambulancii

2010-12-22T22:31:00.002+01:00

Dnes to bola kontrola v ambulancii na Kudlákovej. Veľa nového som sa nedozvedela. Pokúsili sa Miškine škúlenie aj zmerať, ale keďže Miška nechcela položiť bradu na opierku, sestrička to nechala tak. Potom pani doktorka posledovala Miške očká, bez okuliarov aj s nimi, a kládla mi na srdce, že treba stále poctivo prelepovať, aby sa nevyvinula tupozrakosť, aj nasadzovať okuliare, aby sa naprávalo škúlenie. Vraj keď ich má Miška na očiach dlhšie, tak sa jej očká očividne naprávajú. Vravela som doktorke, že je to s tým škúlením také rôzne, niekedy dosť zaškúli a inokedy hľadí pekne, nie je to tak, že by stále škúlila rovnako. Doktorka naznačila, že nabudúce by sa už rozhodla, či ju poslať na operáciu alebo nie, že už je na to čas.

Ešte mi doktorka navrhla, že mám skúsiť vymeniť okuliare, možno iný rám by lepšie sedel a menej vadil a Miška by si ich možno tak rýchlo nestŕhala. Vraj jej nos už zvládne aj nejaký tvarovanejší rámik. Spýtala som sa na predpis na nové okuliare, ale vraj to mám len skúsiť zájsť do optiky a oni by mi to nejak mohli vymeniť.

Tak som zašla do optiky, no o nijakých lepšie tvarovaných okuliaroch pre tak malé deti nevedeli. Nejaké iné mi aj ukázali, ale bolo to v podstate to isté, čo máme. Sofistikovanejšie okuliare mali už také s opierkami na nos, ale to takým malým deťom neodporúčajú, lebo to vraj tlačí na nos, ktorý inak ešte stále rýchlo rastie. Tiež mi pripadali tie okuliare krehkejšie, a keď vidím, čo Miška s okuliarmi stvára, tak hentaké by dlhý život nemali. To má zmysel kúpiť až vtedy, keď si už nechá vysvetliť, že okuliare sa nenadrapujú, nehádžu, nesadá sa na ne... A rozhodne treba na nové okuliare papier od očného. Takže ostávame pri starých.

K očnej máme nasledujúci termín v apríli, to ju vraj budú aj rozkvapkávať, zrejme premerajú dioptrie.

V čakárni som stretla mamičku chlapca, ktorý je asi o dve hodiny mladší od Mišky. Keď ma odvážali zo sály, tak práve niesli jej chlapčeka čerstvo narodeného na váhu. Veľmi sympatická baba je to. Zoznámili sme sa už v pôrodnici, keď sme spolu zháňali doktorku, ktorá nás mala vyšetriť pred odchodom domov, a potom sme sa náhodou stretli na Krámároch znovu, keď sme mali spoločný termín na vyšetrenie sluchu bábätiek. Sťažovala sa mi vtedy, že jej chlapec stále len spí, a ja som sa jej sťažovala, že Miška skoro vôbec nespí. Teraz bola na očnom tiež kvôli škúleniu, že malému vraj trochu zabieha jedno očko. Tiež chodí na pediatriu do Devínskej Novej Vsi, no tam sme sa ešte nestretli, chodí k inej doktorke.

Tak som začala uvažovať, že jednu očnú ambulanciu asi vynechám, nebudem už chodiť do oboch. V obidvoch hovoria viac-menej to isté, a kvôli Miške mi ide hlavne o to rozkvapkávanie, nech to nemusí zažívať viackrát, než je nutné. Na Kramároch rozkvapkávajú na každej kontrole, čo je raz za pol roka. Na Kudlákovej rozkvapkávajú raz do roka. A teraz to vychádza, že by ju rozkvapkávali aj v apríli aj v máji. Na Kudlákovej je príjemnejšie prostredie aj príjemnejší prístup sestričiek. Na Kramároch sa zase viacej dozviem, keď sa doktorky niečo opýtam. Ešte si to nechám prejsť hlavou.

Hra na popolušku

2010-12-16T13:18:00.003+01:00

Všade dnes v súvislosti s malými deťmi narážam na Montessori pedagogiku. Našla som nejaké navrhované aktivity pre škôlkárov. Je fakt, že Miška ma do škôlkárskeho veku ešte ďaleko, ale zistila som, že tak nejak prirodzene sme jej už i teraz ponúkali kadejaké Montessori hry, ako napríklad zabávať sa s gaštanmi, či zavrieť do kelímka rôzne drobné predmety a skúšať, ako hrkajú. Tak som sa nechala inšpirovať a doniesla som Miške za hrsť šošovice. Prekladali sme ju z jednej nádoby do druhej, vysýpali, presýpali, hrkali. Základom je nechať pri hre dieťaťu čo najviac slobody a tak samorejme došlo aj na ochutnávanie, z dvoch zrniečok dôkladne zožula šupku. Určite nie je pri svojej činnosti ešte tak systematická ako štvorročné dieťa, no zabavili sme sa na jej vek pomerne dlho.

Vášniví hráči go

2010-12-16T12:56:00.003+01:00

Pred dvoma rokmi na európskom kongrese go vo Švédsku sme s Paľom v turanji párového go mali proti sebe v jednej partii ako súpera zaujímavú dvojicu: muž bol veľmi dobrý danový hráč a ako ženu mal so sebou malé veselé svetlovlasé dievčatko, pravdepodobne svoju dcéru. Bola to nezabudnuteľná partia. Dievčatko si cápalo kamienkami, kde sa jej zapáčilo, jej otec ju bez mihnutia oka vždy odmenil vľúdnym úsmevom a v nasledujúcom ťahu buď naprával prípadné chyby alebo si jednoducho sledoval svoju líniu, ktorá bola len na chvíľu prerušená dievčatkovým ťahom. Úplne bez problémov nás nabili, s danovým hráčom sme si navzájom poďakovali za partiu a dievčatko veselo odskackalo k ďalšej hre.

A tak si myslím, že Paľo sa už teraz teší, ako o pár rokov začne s Miškou hrávať párové go, či už na európskom kongrese alebo na iných turnajoch.

Trinásť mesiacov

2010-12-16T11:24:00.003+01:00

Jedenie je stabilizované také trochu slabšie. Polovicu hrušky s trochou ovsených vločiek do nej tlačím celé doobedie, aj z toto zje len tak polovicu. Na obed pár lyžičiek, to isté na večeru, medzitým si ožužláva chrumky a obhrýza jablko alebo banán. Stále riadne dojčená, vo dne v noci. Mimochodom, obľúbená zimná pochúťka sú zhasnuté uhlíky z krbu.
Má 12 zubov, jednotky, dvojky a štvorky.
Hovorenie teraz trochu ustalo. Dobre už opakovala niekoľko slov (áno, hej, banán, mobil), no teraz rozpráva menej a viac sa vypytuje, že čo je čo, prípadne ukazuje na pomenované veci (slniečko, hodiny, mačka, pes, kravička, ovečka, ...)
Cez deň spí jedenkrát, najčastejšie hodinu a štvrť až hodinu a pol, niekedy len trištvrte hodiny a zriedka potiahne cez dve hodiny. Niekedy potrebuje uspať nielen na začiatku ale aj uprostred denného spánku.
Do nočníka ciká pomerne spoľahlivo ráno po zobudení, inak je dosť vrtošivá. Niektoré dni ide do nočníka skoro všetko, dokonca sa aj sama vypýta: prinesie nočník, položí a ukáže naň. Iné dni nočník úplne odmieta. Tak to vyzerá, že už treba len vyčkať, kedy jej plienky začnú natoľko vadiť, že začne sa pýtať stále.

Stolček

2010-12-05T20:13:00.003+01:00

Spomenula som Paľovi, že by sa mi zišiel nejaký stolček do kúpeľne, na ktorý by som postavila Mišku, keď jej umývam ruky (t.j. snažím sa ju presvedčiť, nech si špinavé ruky nechá omočiť vo vode). Povedal, že má v pivnici rôzne zvyšky dreva, ktoré by sa akurát na to hodili. Párkrát tam chvíľu pomajstroval a doniesol mi výsledok:
Vraj po tom zábradlí to bola taká príjemná, pohodová robota.

Zimné ráno

2010-12-05T20:08:00.001+01:00

Dnešná večera

2010-11-25T21:15:00.003+01:00

Už sa darí lyžičkou:
Patláma, patláma, paprďála:
A odpratáva sa zo stola:

Zimná čiapočka

2010-11-24T22:22:00.003+01:00

Vytiahla som zo skrine nejaké zvyšky starej priadze, že niečo využijem na zimnú čiapočku, no a tu je výsledok:
Vyšla trochu dlhšia než som chcela, ale myslím, že pri tomto type čiapok to veľmi nevadí. Aspoň mám istotu, že z nej do konca zimy nevyrastie. Namiesto šnúriek visiacich z klapiek na uši boli v pôvodnom návode strapce, ale sa mi zdalo praktickejšie mať možnosť čiapočku uviazať. Hmotnosť: 49 gramov, takže zbavila som sa dokopy polovice klbka. Už len aby ju Miška nosila, lebo zatiaľ si z hlávky vytrvalo všetko strháva, až sa niekedy obávam, že celú zimu asi strávi zavretá vnútri.

Hrnček so sosáčikom

2010-11-21T22:09:00.003+01:00

Vytiahla som zo skrinky hrček so sosáčikom, čo som mala nachystaný pre Mišku. Keď som jej sosáčik strčila do úst, usilovne ho obhrýzala. Keď som hrnček dostatočne naklonila, že z neho začala tiecť voda, preglgla a pobavene sa na tom chcechtala. Ale najväčšia zábava sa začala, keď ho chytila do rúk sama.
Dá sa s ním totiž baviť rôznymi spôsobmi:
Dnes sa už sprchovať nemusí:
Omylom bolo ukázať jej hrnček pred večerou, ledva sa jej potom dotkla, bola príliš nezaujímavá.

Pár ďalších záberov je v albume.

Chystáme Vianoce

2010-11-15T22:46:00.000+01:00

Rozkvitajúci vianočný kaktus pripomína, že Vianoce sa nezadržateľne blížia. Pre veľký úspech opakujeme Vianoce v Hochštetne. Tak som sa rozhodla sem hodiť zoznam, čo treba nachystať a priniesť, hláste sa k jednotlivým položkám, najlepšie asi tu v komentároch, nech máme všetci prehľad, prípadne mi pripomeňte, ak som na niečo zabudla. K nejakým veciam som už popísala, ak ich už máme doma, že to určite už netreba zháňať.

Kapustnica:

kyslá kapusta - máme
hríby - máme
klobása - máme, síce nie domáca, je od Berta, vcelku dobrá

Zemiakový šalát (bude sa robiť u nás?):

Nejaká zelenina - máme zemiaky, cibuľu, mrkvu, hrach
olej na majonézu

Žltý hrach na kašu aj na stôl - máme

Ryba

Hus

hus (náhodou máme v mrazáku jednu kačku, tak snáď aj tá by sa mohla urobiť)
knedľa - môžem objednať u nás
kapusta

Sliepka

sliepka
zelenina
rezance

(Vlastne neviem, či robiť aj hus aj sliepku, asi podľa toho, či bude niekto ostávať aj na druhý sviatok vianočný.)

Sladké

zákusky, koláče
vianočka - tradične skúsim jednu upiecť
oplátky, trubičky

Rôzne potraviny, čo treba mať k dispozícii

ovocie - jablká máme
orechy, figy, datle
mlieko
maslo
rožky, chlieb - môžem objednať u nás
masť
cibuľa - máme
cesnak
med
pivo
víno
nealko
čo ešte?

Dvanásť mesiacov

2010-11-15T21:09:00.001+01:00

Chodí bez problémov už aj vonku po nerovnom povrchu. Dokonca sa na chôdzu prestáva sústrediť ako na hlavnú činnosť, kráča a popritom robí ešte niečo iné. Začala samostatne vyliezať na kanapu.
Bľabotanie je stále komplikovanejšie, nevieme to už po nej zopakovať. Akoby sa snažila napodobňovať aj naše slová (toto, áno, ...)
Zubov má deväť, všetky predné a pravú dolnú štvorku, ľavá dolná štvorka je tiež pred prerezaním. Tieto štvorky boli prvé zuby, ktoré naozaj dali trochu zabrať. Už vyše mesiaca kvôli nim s prestávkami hnačkuje, má dni, keď je dosť nervózna a umrnčaná, a zopár nocí bolo naozaj biednych - budenie každú polhodinu až hodinu. Keď jej vyliezla prvá štvorka, prakticky prespala noc, prvýkrát v živote, spala zhruba od desiatej do šiestej, len dvakrát sa v tom čase trochu mrvila, no zaspala naspäť bez dojčenia, nevídaná udalosť. Odvtedy sa to neopakovalo :(
Cez deň spáva niekedy raz, niekedy dvakrát, podľa potreby. Viac už vyhovuje jeden spánok. Keď sa jej podarí spať jedenkrát okolo obeda, skoro vždy potiahne vyše hodiny, spravidla hodinu a štvrť, no raz spala už dve hodiny a raz dokonca dve a pol. Konečne vie sama prespať fázu ľahkého spánku: pootvorí oči, ospalo sa poobzerá a spí ďalej. Keď spí dvakrát, tak zvyčajne po 40 minút.
S príkrmami je to stabilne poslabšie, pár lyžičiek zje, no musí to byť spojené s hrou, najlepšie s nejakým behaním. Sedenie v stoličke je nuda, aj keď ju popritom zabávam, ako viem. Zavádzam lepok a strukoviny.
Do nočníka ciká ráno po zobudení, občas (veľmi zriedka) aj cez deň. Novinkou je, že začala oznamovať, keď sa dociká: donesie nočník, alebo naň ukáže, ak je nablízku. Samozrejme to nerobí zakaždým. Raz sa dokonca takýmto spôsobom aj vycikala, že doviedla Paľa k nočníku a nechala sa vyzliecť a posadiť. No častejší scenár je, že do nočníka nič neurobí, a pol minúty po tom, ako ju oblečiem, naň ukáže, že je docikaná. Dnes mi zas doniesla nočník do kuchyne, že je docikaná, a potom mi začala utekať, smiala sa a výskala, keď som ju naháňala, že ju prebalím, no sranda preukrutná.

Julinkina čiapočka

2010-11-11T13:03:00.004+01:00

Tak aby som mala celú svoju "zbierku" zadokumentovanú na blogu, pridávam čiapočku, ktorú som urobila nedávno na návšteve v Pardubiciach (vďaka za fotku, Gabi):
Ako som už spomínala, dizajn pochádza od Gabiky. Dokonca sa pri tejto príležitosti naučila háčkovať (škoda, že aj to nemám odfotené!) a kvietky si uháčkovala sama. Čiže v skutočnosti to nie je úplne moja práca.

Koncept kontinua

2010-11-10T20:32:00.000+01:00

Kultová kniha takzvanej vzťahovej výchovy od Jean Liedloffovej, preložená do češtiny. Aj som si ju zo zaujímavosti chcela prečítať, ale nechcelo sa mi ju kupovať, lebo podľa toho, čo sa o nej ku mne občas dostalo, sa mi zdalo, že bude príliš subjektívna a jednostranne zameraná. Podarilo sa mi požičať si ju od jednej dievčiny z Košíc, ja som jej za to na oplátku poslala jednu knižku z mojej knižnice.

Po prečítaní som pochopila, ako niektoré mamičky prišli na nápad celodenného nosenia detí. Je to asi najnaliehavejšie posolstvo knihy, že bábätká snáď netreba ani pustiť z rúk. Kniha ide dokonca tak ďaleko, že tvrdí, že mnohé neduhy západnej spoločnosti (depresie, alkohol, drogy, promiskuitu...) pripisuje tomu, že si títo ľudia ako bábätká neužili toľko nosenia, koľko potrebovali, a tak si to neskôr vynahrádzajú inak, no to je už asi len autorkina špekulácia.

Tiež je pekná myšlienka, že treba viac dôverovať dieťaťu, než sme zvyknutí. Ono si s mnohými vecami si poradí samo, samo sa rado začlení do spoločnosti, netreba sa do toho príliš miešať. V podstate hlavne netreba dieťaťu veľmi brániť vo vývoji, samo má obrovskú vôľu a energiu spoznať a naučiť sa všetko, s čím sa stretne. Akurát myslím, že to už autorka trochu prehnala, keď tvrdí, že aj ochraňovanie dieťaťa pred zraneniami je kontraproduktívne, lebo vraj deti majú veľký pud sebazáchovy. Vraj ak dieťaťu stále svojou úzkostlivosťou nebudeme pripomínať, ako všelijak si môže ublížiť, tak sa kľudne môže hrať s nožom, a neporaní sa... Hm, tak to by som teda neskúšala.

Knižka je napísaná trochu chaoticky, občas s tvrdeniami príliš kategorickými na môj vkus, no ukrývala pár pekných myšlienok. Ešte som si v nej polistovala, zabalila som ju a poslala naspäť do Košíc.

Na záver si sem chcem okopírovať asi najpôsobivejšiu a najcitovanejšiu časť knihy - starostlivosť o bábätko v západnej spoločnosti očami bábätka. Len tak na ilustráciu, že niektoré pasáže sú naozaj skvostne sformulované, aby pekne útočili na city:

------------------------------

Novorozenec, jehož kůže touží po odvěkém doteku živého těla, hebkého a teplého, je zabalen do suché látky bez života. Někdo ho strčí do vozíčku, a ať pláče, jak pláče, je ponechán v tom očistci, který se vůbec nehýbe (poprvé v celém jeho životě, který byl dosud nekončícím blahem v děloze, poprvé během dlouhé doby evoluce). Jediné zvuky, které slyší, jsou nářky ostatních obětí té samé nepopsatelné agonie. Ty zvuky pro něj nic neznamenají. Pláče a pláče; jeho plíce, nenavyklé na vzduch, jsou roztahovány zoufalstvím srdce. Nikdo nepřichází. Miminko důvěřuje ve "správnost" života, už ze své podstaty v ni důvěřovat musí, a dělá to jediné, co může. Pláče dál. Nakonec, po době, která je dlouhá jako celý život bez času, vysílením usne.

Vzbudí se uprostřed nepochopitelného ticha. Nic se nehýbe. Miminko křičí. Hoří od hlavy až k patě touhou, nesnesitelnou nedočkavostí. Lapá po dechu a křičí, až je hlava plná a tepe zvukem. Křičí, až ho bolí na hrudi, až ho bolí v krku. Pak naslouchá. Otevírá a svírá pěstičky. Otáčí hlavou ze strany na stranu. Nic nepomáhá. Je to nesnesitelné. Opět začne plakat, ale už je toho pro jeho namožené hlasivky moc; za chvilku přestane. Napne tělíčko ztuhlé touhou a ono to trošku pomůže. Mává ručičkami a kope nožičkami. Přestane; trpět může; přemýšlet nemůže, doufat nemůže. Poslouchá. A potom zase usne.

Když se probudí, uleví si do pleny, a tato událost odvede jeho pozornost od utrpení. Ale příjemný pocit úlevy a pak ten teplý vlhký proudivý pocit kolem spodní části těla jsou rychle pryč. Teplo už se nehýbe a chladne a lepí. Miminko kope nožičkami. Propíná tělíčko. Vzlykne. Zoufalé touhou, s mokrou a nepříjemnou plenou, prokřičí se tou mizérií, a pak upadne do osamělého spánku.

Najednou ho někdo zvedne. Jeho očekávání se začíná naplňovat. Mokrá plena je pryč. Úleva. Živé ruce se dotýkají jeho pokožky. Pak ho zvednou za nohy a nová, proklatě suchá a neživá látka je mu poskládána kolem beder. V mžiku je situace stejná jako předtím, jako by ruce nikdy nebyly, ani ta mokrá plena ne. Miminko nemá vědomou paměť, ani náznak naděje. Nachází se ve stavu nesnesitelné prázdnoty bez pohybu, bez času, bez zvuku. Jediné, co cítí, je touha. Jeho kontinuum zkouší nouzová řešení, ta jsou ale všechna zamýšlena na překlenutí krátkých výpadků správného zacházení nebo na zavolání někoho, kdo může pomoct. Na tak extrémní situaci nezná kontinuum miminka řešení. Tato situace se vymyká nesmírným zkušenostem kontinua. Miminko teprve několik hodin dýchá vzduch a už dospělo do stadia takové dezorientace (vykořenění ze své podstaty), že je mimo záchranné síly mocného kontinua. Jeho království v děloze bude nejspíš jediným obdobím, kdy zažívalo nepřetržitý stav blaha, stav, ve kterém by podle svých vrozených očekávání mělo strávit celý svůj život. Miminko očekává, že se jeho matka bude chovat správně a že se jejich vzájemné podněty a následné konání budou přirozeně doplňovat.

Někdo přichází a něžně je zvedá. Miminko cítí život. Na jeho vkus ho ta osoba nese až moc opatrně, ale hlavně že je to pohyb. Miminko se cítí na svém místě. Všechna muka, která si prožilo, jsou pryč. Odpočívá v náručí. Jeho tělo sice necítí žádnou úlevu od látky, nedochází k žádné komunikaci kůží, ale aspoň jeho ruce a ústa hlásí normální stav. Radost ze života podle kontinua je skoro kompletní. Chuť a povrch prsu je tu, teplé mléko proudí do toužebných úst. Je slyšet tlukot srdce, který měl být celou dobu jeho pojítkem, ujištěním, návazností na dělohu. Jeho slabý zrak vnímá pohyb. Zvuk hlasu je taky správný. Jen ta látka a vůně nejsou v pořádku (matka používá parfém) - poukazují na to, že něco chybí. Miminko pije, a když je nasyceno, usíná.

Když se probudí, je v pekle. Na nic si nevzpomíná, nemá žádnou naději, žádná myšlenka mu do tohoto čirého očistce nepřináší potěšení z návštěvy u mámy.

Tak plynou hodiny, dny a noci. Miminko pláče, unaví se, spí. Vzbudí se a uleví si do pleny. Teď už na tom není nic příjemného. Už ani vyprázdnění střev neulevuje. Místo něho se dostavuje stupňující se pálivá bolest, jak se kyselá moč dotýká nyní už odřené kůže. Miminko křičí. Jeho vyčerpané plíce musí křičet, aby přehlušily ohnivé bodání. Křičí, až ho bolest a křik vysílí, a ono usíná.

V průměrné porodnici, kde se nachází, přebalují upracované sestřičky podle časového plánu, ať je plena suchá či mokrá, nebo už naprosto promáčená. Miminka odcházejí domů s opruzeninami, které pak musí někdo, kdo má na takové věci čas, vyléčit.

Když jde miminko k mámě domů (ne k sobě, k ní), umí už v životě docela dobře chodit. Podle podvědomého plánu, který bude určovat všechny jeho budoucí dojmy a který je zároveň těmito dojmy určován, miminko ví, že život bude nevýslovně osamělý, bez odezvy na jeho signály a plný bolesti.

Ale nevzdává to. Jeho životní síly se budou vždy snažit o nastolení rovnováhy, po celý život.

Doma to není jiné než v porodnici, až na ty opruzeniny. Miminko tráví dobu bdění v toužení, v nedostatku, v nekončícím čekání na "správnost", která má zaplnit tu tichou prázdnotu. Na několik minut denně je jeho toužení přerušeno a jeho drásavá potřeba po dotyku, chování a pohybu je ukojena. Jeho matka je jednou z těch, které se po dlouhém rozmýšlení rozhodly povolit miminku přístup k prsu. Miluje ho s dosud nepoznanou láskou. Zpočátku je pro ni těžké odložit miminko po kojení do postýlky, protože tam tak strašně pláče. Matka je však přesvědčená, že tak se to dělat musí, její matka (a TA to přece ví) jí říkala, že nesmí polevit, rozmazlila by ho a pak by měla problémy. Tato matka chce všechno dělat správně. Na okamžik cítí, že ten malý tvoreček, kterého drží v náručí, je tím nejdůležitějším na světě.

Vzdychne a uloží miminko něžně do kolébky, která je ozdobená žlutými káčátky ve stejném designu jako celý pokojíček. Vyzdobit ho jí dalo spoustu práce. Závěsy jsou načechrané, kobereček má tvar pandy, všechno je v dětských barvách: bílý prádelník, přebalovací pult s vaničkou, s poličkou na zásypy, olejíčky, mýdlo, šampon, kartáček na vlasy. Na zdi jsou obrázky zvířecích mláďat oblečených jako lidé. V zásuvce komody je spousta košilek, dupaček, capáčků, čepiček, rukaviček a plenek. Na hoře v rohu je vlněné jehňátko a váza s květinami - které jsou odříznuté od svých kořenů - matka květiny taky "miluje".

Narovná miminku košilku a přikryje ho prošívanou přikrývkou a dekou s jeho iniciálami. Spokojeně si je prohlíží. Na ničem nešetřila, dětský pokoj je perfektní, i když si s manželem zatím nemohou dovolit nábytek do celého domu. Nakloní se, políbí miminko na sametovou tvářičku a odchází směrem ke dveřím. První výbuch utrpení otřese tělíčkem miminka.

Matka opatrně zavře dveře. Vyhlásila mu válku. Její vůle musí zvítězit nad jeho. Přes dveře slyší něco, co se podobá mučení. Její kontinuum to jako takové chápe. Situace je opravdu tak vážná, jak to zní. Příroda by tak silné signály nepoužila, pokud by se o mučení nejednalo.

Matka zaváhá, její srdce to táhne k miminku. Ale musí odolat a jít svou cestou. Vždyť ho právě nakrmila a přebalila. Je si jistá, že mu opravdu nic nechybí, a proto ho nechá plakat až do vyčerpání.

Když se miminko vzbudí, znovu pláče. Jeho matka nahlédne do dveří a ujistí se, že je na svém místě. Opatrně zase dveře přivře, tak aby v něm nevzbudila falešnou naději. Utíká do kuchyně, kde má práci, ale dveře nechá pootevřené. To aby slyšela, kdyby se miminku náhodou "něco stalo".

Křik miminka přechází do chvějivých vzlyků. Žádná reakce se neblíží, síla, která ho poháněla dál signalizovat, se vytrácí do zmatku pusté prázdnoty, která už před hodnou chvílí měla být naplněna úlevou. Miminko se nemůže otočit, jen se rozhlíží. Za mřížemi postýlky je zeď. Světlo je tlumené. Nic víc tu není, jen ty nepohyblivé tyčky a zeď. Ve vzdáleném světě jsou slyšet bezvýznamné zvuky. V jeho blízkosti není slyšet nic. Zírá na tu zeď, až se mu zavřou očička. Když je otevře, je tam ta samá zeď a tyčky. Přesně tam, kde byly předtím, jen světlo je ještě tlumenější.

Mezi věčností, kdy kouká na zeď a na tyčky postýlky, jsou jiné věčnosti, kdy se dívá pro změnu na tyčky na obou stranách a na strop v dálce. Daleko na straně jsou nějaké nepohyblivé obrysy, které tam jsou vždycky.

Jsou ale i situace plné pohybu, kdy mu něco zakrývá uši a tlumí tak sluch, a miminko je schováno pod ohromnou hromadou látky. V takových případech vidí bílé plastové rohy uvnitř kočárku a někdy, když leží na zádech, oblohu a vnitřní stranu boudy a příležitostně velké bloky domů, které stojí v dálce a míjejí. Někdy jsou vidět i vzdálené vršky stromů, ke kterým taky nemá žádný vztah, a někdy i lidé, kteří na něj nakukují a mluví. Obvykle mluví mezi sebou, ale někdy i na něj.

Třepou mu před obličejem jakousi rachotivou věcí. Když je tak blízko, cítí miminko blízkost života, natahuje ručičky a mává, čeká, že už snad konečně bude na svém místě. Když se ho chrastítko dotkne, uchopí ho a strčí do pusy. Ne, to není správně. Zamává ručičkou a chrastítko letí pryč. Ta osoba venku ho dá zase zpátky. Miminko zjistí, že stačí vyhodit nějakou věc a objeví se člověk. Chce, aby ten člověk přicházel častěji, tak hází chrastítko či jinou věc, co je zrovna po ruce, tak dlouho, dokud ten trik funguje. Když už potom nikdo nepodává, je prázdná obloha a vnitřek boudy kočárku.

Když v kočárku pláče, je často odměněno známkou života. Máma kočárkem houpá, protože zjistila, že to pomáhá na ztišení. Bolavá touha po pohybu, po zážitcích, po všem, co měli jeho předci v prvních měsících života, je zmírněna houpáním. Je to sice dost ubohé, ale je to lepší než nic. Hlasy nablízku nelze spojit s ničím, co by se ho týkalo, na naplnění očekávání to nestačí. Ale taky je to lepší než ticho v dětském pokoji. Míra kontinuálních prožitků se blíží nule, hlavním zážitkem miminka je v současnosti jen touha.

Matka ho pravidelně váží a je pyšná, jak miminko prospívá.

V pivnici - stolárskej dielni

2010-11-07T20:27:00.005+01:00

Občas s Miškou zbehnem dole do pivnice, kde má Paľo zriadenú stolársku dielňu. Dnešná večerná návšteva vyzerala asi tako:

Tie hobliny sú naozaj zaujímavá vec:

Najlepšie, čo nám zišlo na um, že ako sa hobliny dajú využiť, je natlačiť ich do papierových vrecák, a tie potom hádzať do krbu, voláme to "brikety". Dobre sa nimi prikuruje. Plnenie brikiet:

Na záver pokus o očistu:
Naozaj sa tie hobliny dosť pracne oberajú... Všetky dnešné obrázky sú v albume.

Zábradlie

2010-11-07T19:39:00.005+01:00

Paľo viac-menej dokončil zábradlie na terase. Strávil tým cez leto podstatnú časť svojej dovolenky, a potom ho ešte dokončoval po víkendoch a po večeroch až doteraz. Pod madlom má byť ešte ozdobná mriežka, ale to je už len estetická záležitosť, dorobí ju pomaly, podľa chuti a časových možností. Príšerný bazén opticky z dvora takmer zmizol, keď je terasa už takto hotová. Ešte uvažujeme doplniť ju markízou a nejakým balkónovým nábytkom. Dvor sa nám tak obohatí o nové príjemné posedenie.

Čiapočka pre Elu

2010-11-07T11:43:00.003+01:00

Po krátkej pauze nový príspevok do zbierky:
Táto je už z bambusu, veľmi príjemný materiál. Návrh v podstate pochádza od Gabiky, keď som bola nedávno u nej na návšteve, tak som urobila takmer takú istú pre Julinku, táto je akurát troštička dlhšia a v iných farbách.

Nasleduje technická časť, len pre moju potrebu, aby som mala niekde napísaný postup, ktorý ľahko nájdem, keď ho budem potrebovať, lebo doteraz to mám všetko popísané len na rôznych zdrapoch papiera.

priadza Panda, háčik č.3.

Krajkový vzor:

"retiazka": 2 krátke stĺpiky pod dve ret. očká, 2 ret. očká, dole preskočiť dve očká
"krajka": pod dve ret. očká: (3 stĺpiky hore spojené, dve ret. očká, 3 stĺpiky hore spojené), opakovať pod ďalšiu dvojicu ret. očiek

Placka:

fialovou krúžok zo 6 očiek
1.r.: 18 stĺpikov (prvý nahrádzam dvoma očkami)
2.r.: +12 stĺpikov ... 30 stĺpikov
3.r.: +10 stĺpikov ... 40 stĺpikov
4.r.: +10 stĺpikov ... 50 stĺpikov
...
9.r.: +10 stĺpikov ... 100 stĺpikov

Valec:

10.-12. r.: krajkový vzor ("retiazka", "krajka", "retiazka"), bude to 25 opakovaní vzoru
13.r.: stĺpiky: +12 stĺpikov ... 112 stĺpikov
14.r.: stĺpiky: +4 stĺpiky ... 116 stĺpikov
15.-25.r.: krajkový vzor (zač. aj ukonč. "retiazkou"), bude to 29 opakovaní vzoru
27. a 28.r.: krajkový vzor bielou
29.r.: krajkový vzor modrou
30.r. vejáriky fialovou: 1 vejárik = 4 stĺpiky pod dvojicu ret. očiek, krátky stĺpik medzi jednotlivými vejárikmi.

Ako lícovú som dala zadnú stranu, krajkový vzor tam bol plastickejší.

Kvetinka: odtiaľto.

Kočiarik

2010-11-05T18:38:00.004+01:00

Dlho som váhala, či Miške kúpiť športový kočík. Po dobrých skúsenostiach u Gabiky, kde Miška pekne zaspala v Julinkinom, som si povedala, že ho predsalen kúpim, na uspávanie. Celkom sa mi páči predstava, že by som Mišku v kočíku uspala a nechala potom spať na dvore na čerstvom vzduchu.

Značke som ostala verná, nechcelo sa mi tráviť čas špekulovaním, že aká iná by bola tou naj investíciou. Kúpila som ľahký (váži asi 6 kilo) a lacný, ktorý mali v Auparku dokonca v akcii, pretože to bol model odvlani. Chvíľu som síce váhala kvôli kolieskam, nie sú príliš do terénu, tak že či sa s ním bude dať jazdiť aj po nie najlepších chodníkoch. No ide to, dokonca som s ním už prešla aj po hrádzi.

Najprv sme kočík nechali vnútri, nech ho má Miška na očiach a zvykne si naň, trochu sme ju v ňom aj po byte vozili. Miška si naň zvykla veľmi rýchlo, zdalo sa, že si ho dokonca hneď obľúbila. Niekoľkokrát k nemu pricupitala a hrdo sa nechala prevážať. Tak sme ho vyniesli aj von a už v ňom asi trikrát spala, paráda. Zaspáva prevesená cez predný pultík, treba ju potom preklopiť do ležiacej polohy, keď už nevládze protestovať.

Kontrola na Kramároch

2010-11-04T12:20:00.004+01:00

Po pol roku som mala prísť s Miškou na kontrolu na Kramáre. Poučená minulou skúsenosťou s parkovaním v okolí nemocnice som poprosila Paľa, nech ma tam ráno zavezie, že prídeme potom na fakultu autobusom.

Ako aj minule sme najprv išli na meranie. Tentokrát sa už podarilo doktorke Miškine škúlenie zmerať, minule tam písala čísla len tak od oka. Aj s okuliarmi ju potom premeriavala, to bolo náročnejšie, keďže si Miška okuliare systematicky sťahovala, no podarilo sa. Doktorka poznamenala, že Miška strieda očká pri škúlení, to je dobre, nezanedbáva ani jedno očko.

Potom sa znovu rozkvapkávalo, asi najnepríjemnejšia časť vyšetrenia. Po prvom rozkvapkaní päť minút pauza, počas ktorej sa mi ju ani nepodarilo poriadne utíšiť, nasledovalo druhé a našťastie posledné, ktoré Mišku už priviedlo do zúfalstva. Nadojčila som ju, iné sa ani nedalo, a zaspala.

Pospala si akurát svojich 30 či 40 minút, keď nás zavolali na vyšetrenie. V prvej vyšetrovni sa merali dioptrie, to bola Miška ešte trochu oťapená zo spánku, tak spolupracovala celkom dobre. V druhej vyšetrovni sa svietilo do očí, doktorka asi pozerala cez rozšírené zreničky dovnútra. To už bolo drastickejšie, držať ju pritisnutú k podložke, kým jej nasilu roztvárali a skúmali oči. No podarilo sa, na rozdiel od vyšetrenia pred polrokom.

Potom sme šli do ordinácie, kde sa ešte doktorka snažila pozorovať, ako Miška sleduje očkami predmety. No tá bola po predchádzjúcom vyšetrení tak rozrušená, že stále odvracala hlávku, nedala sa zlákať ani šaškom s rolničkami ani obľúbenými kľúčmi.

Na záver som sa porozprávala s doktorkou. Povedala som jej, že okuliare sa jej spočiatku dali nasadzovať, ale už si ich sťahuje, vydrží s nimi pár sekúnd. Doktorka povedala, že to je zle, lebo keď nenosí okuliare, tak sa jej tie očká neliečia. Aj o problémoch s prelepovaním som jej povedala. Opýtala sa, či nepozorujem, že Miška teraz viac škúli na pravé oko a že ako sa správala pri tom prelepení. Tak som jej povedala, že veru sa mi tiež v poslednej dobe zdá, akoby častejšie škúlila na pravé. Že ked som jej prelepovala očká, tak z pravého si lepku rýchlejšie strhávala, akoby tým ľavým horšie videla. Tak som začala častejšie prelepovať pravé, a tým som jej možno to škúlenie preklopila. To je vraj v poriadku, mám jej skúsiť sama tak raz do týždňa nejak vyšetriť očká, že ktorým práve viac škúli, pomocou kadejakých obrázkov popri hraní sa, a tomu problematickejšiemu sa viac venovať pri prelepovaní. Je to v poriadku, že sa to preklápa, len to treba udržať také vybalansované. Cvičiť s ňou už tak intenzívne netreba, stačí, keď to bude mať prelepené. Snažiť sa aj nasadzovať okuliare, koľko to pôjde. Opýtala som sa, ako vlastne okuliare pomáhajú pri škúlení. Tak vraj tým, že má dve dioptrie, tak keď sa chce niekam pozrieť, či do diaľky či do blízka, musí sa viac namáhať, aby zaostrila. Ďalšia námaha je pozerať priamo bez škúlenia, a preto ona niekedy radšej škúli a venuje tú námahu zaostrovaniu. Keď jej okuliarmi pomôžeme zaostriť, ona svoju energiu môže vložiť do toho, že bude hľadieť priamo oboma očkami. A nie, očká naozaj nezlenivejú tými okuliarmi, ubezpečila ma znova.

Mám prísť teda na kontrolu zas o pol roka a vtedy sa uvidí, či sa to aj zoperuje. Áno, klasická operácia, s úplnou anestéziou, s hospitalizáciou, odpovedala na moje otázky. Vraj zatiaľ sa meraním nepotvrdilo zlepšenie, a ak by sa to nezlepšilo ani za ďalšieho pol roka, tak by navrhla operáciu. Kedy sa to operuje? Závisí od toho, ako silno sa škúli. Miška škúli celkom dosť, teda mohlo by sa to operovať už teraz. Spýtala som sa, čo všetko tá operácia porieši, či sa to napraví, alebo tak či tak treba stále liečiť prelepovaním a okuliarmi. Tak že stále by sa pokračovalo v rehabilitácii, operácia je len o tom, že trochu to postrčiť s tým zlepšovaním. A ak sa to do budúcej kontroly zlepší? Vtedy samozrejme operovať netreba. A ako dlho sa to lieči, ako to robím s Miškou? Vraj prelepovanie a okuliare sa používajú do siedmeho roku, potom to už nemá nejaký význam, prejde sa na nejaký iný typ rehabilitácie, ak je stále potrebná.

Kým som čakala po rozkvapkávaní na vyšetrenie, prehodila som pár slov s mamičkou ročného dievčatka, ktorá tiež čakala k tej istej lekárke. Vraj jej malá má od narodenia šedý zákal, vraj sem s tým chodí asi každé dva mesiace, k tomu aj na neurológiu a ešte nejaké iné vyšetrenia. Že jej dievčatko už štyrikrát operovali na očká, operovala ju pani primárka, ku ktorej obe chodíme na kontroly. Dievčatko vraj má 12 dioptrií, ale jej mama jej nechcela dávať okuliare, vraj sa jej nevidelo stískať takú malú hlavičku rámom, k tomu ťažké dioptrické sklá... uprednostnila operácie a teraz že nasadzuje kontaktné šošovky.

Nasledujúcu kontrolu na Kramároch máme 9. mája.

Hamaka - hojdačka

2010-11-03T23:01:00.003+01:00

Už dlhšiu dobu visí v rohu izby hojdačka vyrobená z hamaky, ktorú sme si doniesli z Venezuely. Hojdačka je tam od čias, keď som ešte celé dni trávila uspávaním Mišky. Hútala som vtedy nad všetkým možným, čo by jej pomohlo zaspať. Vraj niektoré bábätká dobre zaspávajú v závesných hojdačkách. Nechcelo som mi však žiadnu kupovať (čo ak to nebude fungovať), tak Paľo zmajstroval jednu sám. Nasledovalo sklamanie - Miška v nej nieže dobre nezaspávala, ona v nej vôbec nechcela byť. A tak hojdačka opustene visela, občas sa niekto opýtal, čo to je a na čo to je, až konečne prišiel jej čas. Miška ju síce nepoužíva na zaspávanie, ale na zábavu je výborná.
Najväčšia sranda je vystupovať z nej:

A všetko v okolí treba dôkladne preskúmať:

Svadobný dar č.3

2010-10-29T21:27:00.005+02:00

... patrí k tým praktickejším. Už dlhšie sme uvažovali, že do izby s krbom by sa nám hodil nejaký kusový koberec, aspoň na zimu, aby nechladila zem na nohy. Dnes sme kúpili rovno dva, lebo jeden by sa v tom veľkom priestore stratil. Teraz tie koberce opticky pekne rozdelia jednu veľkú izbu na dva príjemné priestory. Akurát Miške sa po tejto izbe už nebude tak dať jazdiť s nočníkom. Dnes už jazdila iba po chodbe a po kuchyni.

Obľúbená hra

2010-10-28T19:59:00.005+02:00

... je jazda s nočníkom. Keďže Miška žiadne autíčko nemá, je odkázaná na takúto náhradu.

Vo dverách sa zastaví, prenesie nočník cez prah a pokračuje ďalej po byte.

Asi sa jej zapáčilo, keď som jej ukazovala, ako sa dá tlačiť pred sebou hrazdička, tak to teraz skúša s nočníkom, stoličkou, no a uvidíme, čo ešte príde na rad.